Tento možno poznáte: Robert Fico príde na rokovanie vlády s dvoma papiermi.
Vytiahne prvý: „Tu sú vymenované opatrenia, ktoré keď schválime, budú sa mať ľudia dobre do konca života ..." Vytiahne druhý: „... a tu je zoznam tých ľudí.".
Aj ja som sa usmiala. Ale len na chvíľu. Zobrala som si malú kôpku našich žiadostí o pomoc. Všetko mladé rodiny. Choroba si nevyberá.
Ale viete, čo je horšie? Že vláda áno! (a mám pocit, že je to jedno ktorá).
Ani sa nenazdáte, prepadnete cez ich sito a ste na dne. Neštekne po Vás ani pes.
Nikoho nezaujíma, že ste celý život pracovali.
(Igor, dve deti 7 a 4)
Na almužnu si v absurdistane počkáte.
(písané v decembri! Beáta, dve deti 4 a 17)
Úrady sú ústretové presne tak ako ten, kto ich spravuje.
(Beáta, 2 deti, 13 a 10, syn ťažko chorý)
Chcete si pomôcť brigádou?
(Andrea, osamelá mamka 15 ročnej ťažkochorej dcéry)
Tá kôpka obsahovala 47 žiadostí. Ani o kus viac. Z 3000 aktuálnych. Tých scanov mám z nej oveľa viac. Koľko ich je asi na Slovensku? Ľudí, čo chýbajú na ICH zozname. Ľudia ako Vy aj ja.
A na záver ešte jeden vtip.
Volala nam pracovníčka úradu práce. Či sme ochotní vydať potvrdenie, že od nás rodina poberá príspevok. Mali totiž ťažko choré deti a vzhľadom na mnohé absurdnosti v sociálnom systéme sa rozhodli žalovať štát. A štát chcel argumentovať tým, že majú predsa vďaka charite dosť veľký príjem.
Viete čo? Nemám náladu na vtipy. Zúrim!
Rakovina spoločnosti. Nepomôže chemo. Nepomôže ožiar. Pomôže len transplantácia. Bohužiaľ zatiaľ sa nenašiel vhodný náhradný orgán.
