Hrob

Pripomínalo jej to mreže. Otočila sa a pozrela sa na okno s nezatiahnutými závesmi. Opäť sa otočila k operadlu a zatvorila oči. Zrazu sa ocitla v úplne inej miestnosti. Otvorila oči a videla, ležiac na posteli, temnú miestnosť s ťažkými závesmi, ako bývajú na zámkoch. Vedela, že vtedy žila iný život. Majetkovo bola z bohatej rodiny, no cítila sa ako v zlatej klietke. Vonku zúrila vojna. Počula strieľať. Zatvorila oči a nepríjemne sa cítila, akoby bola tam uväznená. Zvedavá znovu otvorila oči a ocitla sa opäť v pôvodnej miestnosti a keď sa pozrela na operadlo svojho gauča, preľakla sa, lebo opäť jej pripomenul mreže väzenia. Vystrašilo ju to. Radšej sa otočila a overila si podľa závesov na okne, že je opäť v realite. Znovu pocítila nutkanie zatvoriť oči, tak poslúchla. Pudovo sa správala a tým si narobila medzi susedmi problémy. Potláčala hnev a strach a opäť so zatvorenými očami sa ocitla v tej istej ponurej veľkej miestnosti, len tento raz s odtiahnutými závesmi. Vonku bolo pekne a miestnosť bola v meste, v bytovom dome na poschodí. Nemohla vstať. V izbe bola opäť sama a opäť sa bála. Takto sa to opakovalo po štyri razy, až sa na koniec rozhodla, že to cestovanie ukončí. Nerobilo jej to dobre. Tak vedome potlačila nutkanie zase zatvoriť oči a keď sa ocitla na zelenom gauči, vedela, že sa prebrala v realite. Bola sama a nemala sa s kým o tom pozhovárať. Na koniec s ťažkosťami vstala a posaila sa na gauči. Zelené krátke závesy boli zatiahnuté a ona zobrala ešte otrasená pero a papier a všetko si dôkladne zapísala. Len nechápala, čo sa jej to vlastne stalo. A toto podobné sa jej stalo aj s hrobom. Ocitla sa živá v hrobe. Videla rakvu zvnútra a počula chrobáky a zvieratá okolo seba. Brr. Zimomriavky jej naskočili na celom tele. Vedieť, že je pochovaná zaživa ju desilo. A tak sa zavrela a nikomu o tomto zážitku nepovedala, lebo sa bála, že ju za to zavrú do blázinca.