Michaela Ľudmová
Príbeh Lucie
"Spoznala som ho na detskom ihrisku, kde robil program deťom z detského domova. Zapáčil sa mi. Do pár týždňov sme sa dali dokopy. Časom sa nasťahoval ku mne.
"Spoznala som ho na detskom ihrisku, kde robil program deťom z detského domova. Zapáčil sa mi. Do pár týždňov sme sa dali dokopy. Časom sa nasťahoval ku mne.
Tento zážitok sa jej naozaj stal. Bola to smrť tak, ako sa to popisovalo. Keď si prečítala, čo je to klinická smrť, podobalo sa jej to na ňu iba zbežne. Exteriorizáciu zažila už viac krát.
Stalo sa to v byte, odkiaľ sa musela odsťahovať. Tam sa stalo veľa zážitkov, no jeden dlho nechápala. Ľahla si na svoj gauč, ktorý bol zelený pásikavý. Otočila sa k operadlu a pozrela sa veľmi z blízka naň.
Jeden priateľ mi raz povedal, že mi praje, aby som našla svojho ducha. Vtedy som bola psychicky rozbitá a nešťastne zamilovaná do nesprávneho chlapa.
Kde bolo, tam bolo. Bola raz jedna skromná chalúpka. Bývala v nej žena Bolo jej ťažko samej. Dietky boli ďaleko a práce vyše hlavy. Zhrbená bola chúďatko a pretĺkala sa životom ako vedela aj choroba ju kvárila.
Toto je prvý príspevok z našej pripravovanej knihy o destigmatizácii psychóz, ktorá sa má volať Nie sme blázni. Je to súbor autentických príbehov žien, ktoré sa nie svojou vinou ocitli u psychiatrov. Nie je v nich zmenené nič.
Už dlho hľadala ideálneho partnera. Na sociálnych sieťach na internete sa jej ozývali rôzni muži, ktorí sa chceli zoznamovať. Robila si často meditáciu netelesnej tantry,
Nebo splýva, mlčí a jej duša kričí. Nebo splýva, nevraví, všetko znovu opraví.
Jedného letného dňa sa v mojom vnútri ozval tichý dievčenský hlások a opýtal sa: „Čo je to blaho?“
„Moje nevedomie možno vytvára osobnosť, ktorou niesom ja, ktorá však trvá na tom, že vyjadrí svoj názor.“ (C.G.Jung, Červená kniha, Portál2013)