Počujem ducha klopať

Písmo: A- | A+

Kde bolo, tam bolo. Bola raz jedna skromná chalúpka. Bývala v nej žena Bolo jej ťažko samej. Dietky boli ďaleko a práce vyše hlavy. Zhrbená bola chúďatko a pretĺkala sa životom ako vedela aj choroba ju kvárila.

V zime šišky zbierala, aby ohník mohla založiť, by sa dakus ohriala pri piecke. Jedného ponurého dňa jej na oblôčik zaťukala veverička a prišla sa poumývať. Žena jej riekla:
"Drahá moja. Ako ti je hej, keď máš hustý kožúšok. Poradíš mi ako sa mám zohriať, keď kožúška nemám?"
"Len si ty šištičky zbieraj. Pošlem ti pomoc. Pošlem." a odbehla preč.
Žena si podvečer ľahla ku spánku a ráno ajhľa. Pred chalúpkou našla kopu šišiek aj šištičiek. To veveričky pomohli.
"Ďakujem vám drahé veveričky. Veľmi ste mi pomohli." A ponosila si ich do chalúpky, aby ich dáždik nepremočil. Vďačná si sadla ku piecke a započúvala sa do jemného pukania horiacich šišiek. Z piecky sálalo príjemné teplo, pri ktorom zaspala.

Zrazu ju prebudil neznámy zvuk. Žena sa prebudila a započúvala sa. Ozvalo sa tiché klop klop. Vstala, ponaťahovala sa a pomaly išla otvoriť. Pozrela ku dverám a nikoho nevidela. Zatvorila dvere a sadla si na tvrdú vyrezávanú lavicu. Opäť niekto potichu zaklopal. Otvorila a znovu nič nevidela, len zacítila pach.
"Pach ducha? V tejto chalúpke? To je čudné.", Povedala a chcela zatvoriť dvere.
"Prosím vypočuj ma. Chcel by som sa vyspovedať. Už dlho sa trápim a chcem sa očistiť. "
"Ten pach mi vadí. Keď budeš potrebovať rozhovor, skús zaklopať čistý." zaznela jasná odpoveď.
"Dobre. Ty si jediný človek, ktorý tu je a vedela by si pochopiť ."
Už dlho nepoužívala svoj dar a teraz prišla príležitosť ho oprášiť.
Chodili za ňou mŕtvi a zanechávali skrze ňu odkazy pre pozostalých. Starý otec milovanej vnučke...

Svet duchov jej bol známy a otvorený od 13tich rokov.
A teraz toto. Na druhý deň prišiel opäť. Opäť slušne zaklopal. Žena otvorila a zacítila pach alkoholu. Zatvorila dvere a sadla si na posteľ.
"Prečo nejdeš za kňazom?"
"Kňazi takýmto veciam zväčša neveria."
"Tomu netreba veriť. To treba zažiť. Prečo si bol alkoholik? Ostal si na ňom závislý. Prečo si sa ešte počas života neočistil a neprestal si piť? Si mi energeticky nepríjemný. A môžem ti povedať, že ma vôbec nezaujíma, že sa chceš vyspovedať. Vadí mi tvoja energia. Viem, zákon priťahujúci rovnorodých spôsobil, že si sa odvážil prísť. Ja však nie som závislá na alkohole. Pokiaľ sa chceš vyspovedať, vezmi si svoju energiu so sebou. Pokiaľ vieš, čo tým myslím."
"Rozumiem. Nevojdem do chalúpky. Budem vonku. Obaja dobre vieme, že vieš s nami duchmi komunikovať telepaticky."
"Na to je však potrebné moje naladenie. Poviem ti kedy máš skončiť a odísť."
"Ďakujem."povedal duch a sadol si ku zatvoreným dverám chalúpky. Začal hovoriť, telepaticky posielať obrazy z jeho detstva. Bol neobľúbený. Aj on mal dar, len sa ho zľakol. A ostatné bolo len medzi nimi. Keď sa vyspovedal, odišiel. Žena vyšla do chodby a presne vedela, kde bol opretý a že nedodržal slovo. Zdržiaval sa vonku no aj vo vnútri chalúpky. Diskrétne však bol opretý o starú vypnutú chladničku. Alkoholové výpary vyvetrala a ťažobu ducha muža bývalého alkoholika vyvetrala a vydymila otiepkom bielej šalvie. Ona cíti energie a preto nevie bývať hocikde. A v každom bydlisku si čistí priestor vonnými tyčinkami alebo otiepkom bielej šalvie.

Skryť Zatvoriť reklamu