Zážitok so smrťou.

Vychádzanie z tela spontánne prišlo a spontánne aj odišlo. Toto však bolo iné. Mala tušenie, že príde niečo dôležité. Nutkanie si ľahnúť do postele uposlúchla, lebo vedela, že keď sa mu bude brániť, zloží ju to nasilu. Proste sa jej podlomia nohy a spadne na posteľ. Tak radšej poslúchla ten stav, kedy prichádzali spánkové paralýzy. Začala byť malátna, dostávala závraty a telo jej akosi oťaželo. Podvedome sa zhrbila a zabolelo ju pri srdci. Myslela si, že dostáva infarkt. Nevedela, ako prebieha infarkt, no bolelo a bodalo ju srdce. Cítila silný tlak na hrudníku a závraty pokračovali. To bol stav, ktorý poznala, okrem bolesti srdca. To bolo pre ňu niečo nové. Tento stav si vyžadoval ľahnutie si do postele, tak tak urobila. Pomaly si sadla na posteľ, aby nedostala ďalšie závraty. Bola taká vyčerpaná, že si rada ľahla. Podvedome sa zakryla, lebo bola nahá. Ruky položila na brucho, tak ako ich kladú mŕtvemu v rakve. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vydýchla. Pred jej vnútorným zrakom sa zrazu objavili svetelné bytosti, ktoré sa vznášali v miestnosti. Okamžite ich spoznala. A zrazu uvidela mnoho tvárí, akoby pomedzi ne prechádzala, ktoré ju vítali, no niektoré boli nahnevané. Vedela že umiera. Pokojnou smrťou v spánku. Pred tým ako zatvorila oči, poobzerala sa po miestnosti, lebo pochopila, že takto si môže overiť, že je v realite. Zatvorila opäť oči a znova ten film s tvárami. Na koniec otvorila oči. Uvidela svetelné bytosti, ako sa nad ňou vznášajú a sadla si. Zatúžila byť pri nich, lebo vedela, že sú to priatelia a bývalá rodina z predchádzajúcich inkarnácií. Ako zatúžila, už sa aj ona vznášala pri nich. Privítali sa a jeden z nich jej povedal, aby sa obzrela. Poslúchla a uvidela svoje telo pokojne ležať na posteli mŕtve. Už sa jej nechcelo vracať sa do života na zemi, lebo tam bola nešťastná a nebola sama sebou. Zrazu akoby ju niekto postrčil a ona sa opäť ocitla pri posteli a pri jej tele. Nechcelo sa jej žiť a s odporom urobila to, čo musela. Ešte neprišiel jej čas. Sadla si s odporom do tela, poobzerala sa po miestnosti a pomaly si ľahla do tej istej polohy, v akej jej mŕtve telo spočívalo. Nevie koľko času prešlo od jej vtelenia, lebo duchovia čas nepotrebujú, a pomaly otvorila oči. To vteľovanie bolo preto také nepríjemné, lebo to z hĺbky duše nechcela. Pomaly so závratmi si sadla a poobzerala sa po miestnosti. Áno, bola opäť v realite. Sklamaná a znovu nešťastná.