Psychológia politikov – alebo moc a komplex menejcennosti

Psychológia definuje komplex menejcennosti ako konflikt medzi snahou uplatniť sa a dosiahnuť uznanie iných a medzi strachom resp. úzkosťou z vlastnej nedostatočnosti a pochybnosťami o sebe samom. Najčastejšie je komplex menejcennosti dôsledok výchovy, v ktorej dominovala kritika, nedôvera a pocity krivdy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Komplex menejcennosti je veľmi nepríjemný spoločník, pretože núti jedinca, aby pochybnosti o sebe samom zakrýval, zatajoval, ba dokonca nasadzoval si masku úplne opačnú. Spomínam si napr. na jednu klientku, ktorá mala vážne problémy s nadväzovaním vzťahov s mužmi, pretože mala komplex menejcennosti kvôli svojim malým prsiam. „Riešila" to tak, že nosila tzv. push-up podprsenku, ale úzkostlivo sa vyhýbala intimite, aby na to žiadny muž neprišiel a keď už vzťah smeroval k intimite, jej strach z odhalenia bol taký silný, že radšej vzťah ukončila. Jednoducho neverila v to, že by sa našiel muž, ktorému by nevadila veľkosť jej pŕs.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pochopiteľne, že komplex menejcennosti sa môže prejavovať v mnohých podobách a v rôznych oblastiach ľudského bytia. Azda najzávažnejšie dôsledky má vtedy, keď sa dostane do verejného života a do politiky, keď zakomplexovaný politik robí všetko možné pre to, aby sám pred sebou svoj komplex menejcennosti poprel, potlačil a dokazoval si predovšetkým svojou aroganciou, agresivitou a mocenskými postojmi, že on veru komplex žiadny nemá. Aj preto nájdeme v histórii, ale pochopiteľne aj v súčasnosti (aj tej našej svojstojnej slovenskej) množstvo politikov, ktorým práve to, že sa dostali k moci umožnilo a umožňuje zakrývať to, že sú to ľudia neistí, pochybujúci o sebe samých, nekritickí a bažiaci po moci. Mať moc znamená mať veľké možnosti rozhodovať o iných a od toho je potom už iba krôčik k tomu, aby si taký človek začal o sebe myslieť, že je výnimočný, múdry, jediný schopný a pod. A tak sa ľudstvo muselo vysporiadať s komplexmi menejcennosti Caligulu, Nera, Napoleona, Lenina, Hitlera, Stalina, Husajna a iných, ktorí prinášali množstvo bolesti a útrap len preto, aby si dokázali, akí sú veľkí. V našej histórii to boli napr. Gottwald, Husák, Biľak, Jakeš a samozrejme, že nájdeme takých aj v krátkej histórii aj súčasnosti našej slovenskej svojstojnosti. Vždy to nejaký čas trvalo, kým ich okolie pochopilo, že niečo nie je „s kostolným poriadkom" a potom už sa ich pomerne rýchlo podarilo moci zbaviť a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu, útrapám, krivdám a nespravodlivosti.

SkryťVypnúť reklamu

Komplex menejcennosti sa dá pri troche cieleného pozorovania odhaliť, pretože zakomplexovaní ľudia sa väčšinou správajú veľmi podobne. Sú isté neklamné prejavy, postoje a schémy v správaní jedinca, ktoré signalizujú, že dotyčný človek je zakomplexovaný a v snahe svoj komplex zakryť potom môže komplikovať a znechucovať život všetkým vo svojom okolí v domnienke svojej bohorovnosti. Azda najnápadnejšími signálmi sú:

- zvýšená citlivosť na kritiku (takýto jedinec vidí v akejkoľvek kritike útok na seba, nemá dostatok dôstojnosti a nadhľadu a preháňa závažnosť kritiky, jednoducho je to „malý" človek, ktorého vystihuje budhistická múdrosť, že najväčším snom každého červíka je opľuť nebo)

SkryťVypnúť reklamu

- precenenie významu pochvaly (takýto človek robí všetko možné pre to, aby si získal sympatie a obdiv okolia, pretože mu to dodáva pocit klamnej istoty, že on je naozaj „veľký" a jediný správny; často krát je to aj za cenu amorálnosti - dokáže verejne klamať, keď mu to prináša obdiv, dokáže meniť kabáty účelovo si zdôvodňovať svoje správanie, keď je výsledkom pochvala v podobe obdivu alebo volebných preferencií)

- hyperkritický postoj k okoliu - odvracanie pozornosti od seba (staré perzské porekadlo vraví, že ak na niekoho ukazuješ prstom, na teba ukazujú tri také isté prsty; hyperkritický postoj k okoliu je v politike asi najfrekventovanejší signál vnútornej úzkosti, neuroticity a komplexu zo svojej menejcennosti - takýto človek odvracia pozornosť od sa tým, že vždy nachádza ďalších a ďalších vinníkov, darí sa mu istý čas ukazovať prstom na iných a získava tým čas, aby premýšľal, na koho ukáže prstom, keď už ľudia začnú obracať hlavy opäť k nemu; samozrejme je to veľmi krátkozraké, pretože takýto manéver je úspešný iba dočasne, presne ako hovoria bratia česi - všeho do času - a tak sa objavujú maďarské karty vo voľbách, neprajní novinári, obchodné reťazce, minulá vláda, Američania...)

SkryťVypnúť reklamu

- tendencia k obviňovaniu (vlastné neúspechy premieta do iných a obviňuje, zbavuje sa zodpovednosti, pretože je zbabelý a málo statočný na to, aby zodpovednosť dokázal niesť)

Myslím si, že na našej politickej scéne je veľa objektov na pozorovanie a následne na spoločné diskusie, keď sa budú blížiť opäť voľby do parlamentu. Budeme mať takú vládu, akú si zvolíme (a teda aj zaslúžime). Poďme zmúdrievať a zakomplexovaných skúsme eliminovať. Nech najprv osobnostne dozrejú a nech sedia doma a nesnažia sa nám vládnuť a svoju malosť si nahrádzať mocou....

Ľudovít Dobšovič

Ľudovít Dobšovič

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychológ-psychoterapeut, 60 rokov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INESS

INESS

111 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

301 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu