Psychológia politikov – alebo moc a komplex menejcennosti

Psychológia definuje komplex menejcennosti ako konflikt medzi snahou uplatniť sa a dosiahnuť uznanie iných a medzi strachom resp. úzkosťou z vlastnej nedostatočnosti a pochybnosťami o sebe samom. Najčastejšie je komplex menejcennosti dôsledok výchovy, v ktorej dominovala kritika, nedôvera a pocity krivdy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Komplex menejcennosti je veľmi nepríjemný spoločník, pretože núti jedinca, aby pochybnosti o sebe samom zakrýval, zatajoval, ba dokonca nasadzoval si masku úplne opačnú. Spomínam si napr. na jednu klientku, ktorá mala vážne problémy s nadväzovaním vzťahov s mužmi, pretože mala komplex menejcennosti kvôli svojim malým prsiam. „Riešila" to tak, že nosila tzv. push-up podprsenku, ale úzkostlivo sa vyhýbala intimite, aby na to žiadny muž neprišiel a keď už vzťah smeroval k intimite, jej strach z odhalenia bol taký silný, že radšej vzťah ukončila. Jednoducho neverila v to, že by sa našiel muž, ktorému by nevadila veľkosť jej pŕs.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pochopiteľne, že komplex menejcennosti sa môže prejavovať v mnohých podobách a v rôznych oblastiach ľudského bytia. Azda najzávažnejšie dôsledky má vtedy, keď sa dostane do verejného života a do politiky, keď zakomplexovaný politik robí všetko možné pre to, aby sám pred sebou svoj komplex menejcennosti poprel, potlačil a dokazoval si predovšetkým svojou aroganciou, agresivitou a mocenskými postojmi, že on veru komplex žiadny nemá. Aj preto nájdeme v histórii, ale pochopiteľne aj v súčasnosti (aj tej našej svojstojnej slovenskej) množstvo politikov, ktorým práve to, že sa dostali k moci umožnilo a umožňuje zakrývať to, že sú to ľudia neistí, pochybujúci o sebe samých, nekritickí a bažiaci po moci. Mať moc znamená mať veľké možnosti rozhodovať o iných a od toho je potom už iba krôčik k tomu, aby si taký človek začal o sebe myslieť, že je výnimočný, múdry, jediný schopný a pod. A tak sa ľudstvo muselo vysporiadať s komplexmi menejcennosti Caligulu, Nera, Napoleona, Lenina, Hitlera, Stalina, Husajna a iných, ktorí prinášali množstvo bolesti a útrap len preto, aby si dokázali, akí sú veľkí. V našej histórii to boli napr. Gottwald, Husák, Biľak, Jakeš a samozrejme, že nájdeme takých aj v krátkej histórii aj súčasnosti našej slovenskej svojstojnosti. Vždy to nejaký čas trvalo, kým ich okolie pochopilo, že niečo nie je „s kostolným poriadkom" a potom už sa ich pomerne rýchlo podarilo moci zbaviť a zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu, útrapám, krivdám a nespravodlivosti.

SkryťVypnúť reklamu

Komplex menejcennosti sa dá pri troche cieleného pozorovania odhaliť, pretože zakomplexovaní ľudia sa väčšinou správajú veľmi podobne. Sú isté neklamné prejavy, postoje a schémy v správaní jedinca, ktoré signalizujú, že dotyčný človek je zakomplexovaný a v snahe svoj komplex zakryť potom môže komplikovať a znechucovať život všetkým vo svojom okolí v domnienke svojej bohorovnosti. Azda najnápadnejšími signálmi sú:

- zvýšená citlivosť na kritiku (takýto jedinec vidí v akejkoľvek kritike útok na seba, nemá dostatok dôstojnosti a nadhľadu a preháňa závažnosť kritiky, jednoducho je to „malý" človek, ktorého vystihuje budhistická múdrosť, že najväčším snom každého červíka je opľuť nebo)

SkryťVypnúť reklamu

- precenenie významu pochvaly (takýto človek robí všetko možné pre to, aby si získal sympatie a obdiv okolia, pretože mu to dodáva pocit klamnej istoty, že on je naozaj „veľký" a jediný správny; často krát je to aj za cenu amorálnosti - dokáže verejne klamať, keď mu to prináša obdiv, dokáže meniť kabáty účelovo si zdôvodňovať svoje správanie, keď je výsledkom pochvala v podobe obdivu alebo volebných preferencií)

- hyperkritický postoj k okoliu - odvracanie pozornosti od seba (staré perzské porekadlo vraví, že ak na niekoho ukazuješ prstom, na teba ukazujú tri také isté prsty; hyperkritický postoj k okoliu je v politike asi najfrekventovanejší signál vnútornej úzkosti, neuroticity a komplexu zo svojej menejcennosti - takýto človek odvracia pozornosť od sa tým, že vždy nachádza ďalších a ďalších vinníkov, darí sa mu istý čas ukazovať prstom na iných a získava tým čas, aby premýšľal, na koho ukáže prstom, keď už ľudia začnú obracať hlavy opäť k nemu; samozrejme je to veľmi krátkozraké, pretože takýto manéver je úspešný iba dočasne, presne ako hovoria bratia česi - všeho do času - a tak sa objavujú maďarské karty vo voľbách, neprajní novinári, obchodné reťazce, minulá vláda, Američania...)

SkryťVypnúť reklamu

- tendencia k obviňovaniu (vlastné neúspechy premieta do iných a obviňuje, zbavuje sa zodpovednosti, pretože je zbabelý a málo statočný na to, aby zodpovednosť dokázal niesť)

Myslím si, že na našej politickej scéne je veľa objektov na pozorovanie a následne na spoločné diskusie, keď sa budú blížiť opäť voľby do parlamentu. Budeme mať takú vládu, akú si zvolíme (a teda aj zaslúžime). Poďme zmúdrievať a zakomplexovaných skúsme eliminovať. Nech najprv osobnostne dozrejú a nech sedia doma a nesnažia sa nám vládnuť a svoju malosť si nahrádzať mocou....

Ľudovít Dobšovič

Ľudovít Dobšovič

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychológ-psychoterapeut, 60 rokov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

107 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu