Komplex menejcennosti je typický pre neurotickú osobnosť, má pôvod v nerozpoznanej neurotickej úzkosti. Na rozdiel od strachu je úzkosť charakterizovaná tým, že ten, kto ju cíti, nepozná jej obsah (strach je konkrétny - bojím sa tmy, psov, zubára....; úzkosť takýto obsah nemá). Človek s komplexom menejcennosti nerozumie sám sebe, nepozná svoje najvnútornejšie motívy konania, reaguje akoby „povrchne", komplex menejcennosti je charakteristický pre osobnostnú a psychologickú nezrelosť.
Komplex menejcennosti možno rozpoznať v správaní ľudí predovšetkým podľa týchto „signálov":
1. Obava z neúspechu - potreba byť za každú cenu úspešný, zvíťaziť, poraziť tých druhých.
2. Zvýšená citlivosť na kritiku - v každej kritike vidí útok na seba a okamžite nasleduje buď protiútok alebo potreba brániť sa.
3. Precenenie významu pochvaly - snaha vyvolávať pochvalu a obdiv svojej osoby (napr. sa usmieva nad svojimi slovami, akoby sa tešil z toho, čo hovorí, snaha dokázať si, že je múdry a že sa vyzná - takýto človek je ako „vševedko" v duchu myšlienky: Keď niečo nevieš, pokojne sa ma spýtaj.).
4. Hyperktitický postoj k okoliu - odvracanie pozornosti od seba (vytvára mylnú predstavu svojej nadradenosti) predovšetkým kritizovaním iných.
5. Tendencia k obviňovaniu - za vlastné neúspechy obviňuje iných, vyťahuje „mŕtvoly", zbavuje sa zodpovednosti a tvrdí, že jeho neúspech je iba dôsledok minulosti a iných ľudí, ktorí zlyhali.
6. Porovnávanie sa s druhými - vo svojich reakciách je vždy „víťazom" a vždy „dokáže", že on žiadny problém nemá (motívom je neuvedomovaný strach, že keby „nezvíťazil, bol by to dôkaz o tom, že je menej hodnotný človek - viď krátku poznámku o úzkosti a strachu vyššie).
7. Nevhodné reagovanie na konkurenciu, snaží sa konkurenciu odstrániť.
8. Izolácia, plachosť a stránenie sa iných ľudí, neochota viesť priamu a otvorenú diskusiu, typické pre neho je, že sa rád počúva a že má rád monológy.
9. Prerušovanie reči druhých, opakované skákanie do reči, ironizovanie, arogancia alebo snaha zosmiešniť druhých (za tým je tendencia dodať si vyššiu cenu a vytvoriť si pred sebou samým dojem, aký je šikovný, silný a pohotový).
Tých signálov je samozrejme o čosi viac, tieto sú tie najčastejšie. Možno stojí za to uvedomiť si ich najmä v predvolebnom čase a len pozorovať „politikov", ktorí sa budú uchádzať o našu dôveru. Ja len dúfam, že si nezvolíme zakomplexovanú vládu a zakomplexovaných poslancov.
