Je to veľmi smutné, čo sa pred dvoma rokmi stalo. Ja ti nevysvetlím prečo, lebo to sám neviem. Všimol som si ale, že už ako tretiak vieš nie len čítať a písať, ale máš aj mobil a vieš používať facebook. Klobúk dole, brácho, sú to moderné technológie :-) ! Chcem ti povedať a musím takto verejne, že Ťa mám stále rovnako rád, že mi ty aj tvoja sestra veľmi chýbate! Je to kruté, že mi vás takto zobrali, ale vy to máte omnoho ťažšie :-(.
Veľmi rád by som s vami stále žil tak ako do tvojich 7-ich rokov. Veľmi rád by som sa s tebou hral, chodil na tie naše výlety, alebo len tak vymýšľal vonku a lovil krokodíle či brodil rieku alebo, ako sme hľadali poklad pirátov. Klikni na to červené a pripomeň si. Teraz nám to, žiaľ, tvoja mama nedovolí, a ja ti neviem vysvetliť prečo.
Ja sa stále snažím o vás, deti moje, bojovať. Tak, ako viem. Súd už trikrát rozhodol, že máte právo byť aj so svojím otcom. Nuž, ale váš dedo Fero je mocný človek, proste to nedovolí. Súdy nám teda nepomohli. Ten súd v našom meste nerozhoduje spravodlivo, ale to zistíš aj sám, aj keď až neskôr. Občas preto napíšem nejaký článok na internet, ukážem ľudom fotky a videá a popíšem, čo sa stalo, ako sme sa mali dobre a ako je to teraz zle, ale zatiaľ ani to veľmi nepomohlo. Keď nám nikto nepomôže, pomôžeme si sami! Aj doma, keď sme mali nejaké starosti, dobre vieš, že sme si my dvaja sadli a všetko vyriešili.
Na Slovensku sú mocní tí, čo majú peniaze a známosti, toto sa volá korupcia. To zistíš sám, až budeš dospelý. Veď aj to, že ty s maminou a sestrou bývate akože „zadarmo“ v byte zástupcu šéfa nášho súdu nebude náhoda. Už asi tušíš, prečo súd v našom meste kašle na to, že máte aj otca. Je to celé smutné, celé zle. Tieto veci sa stávajú aj iným deťom, minule som počúval sťažností ľudí až z Ameriky, tiež im zobrali otcov alebo mamy, a neprávom.
Prosím ťa, Šimon, viem, že ťa stále strašia, že vraj som teraz zlý človek, ale mal si 7 rokov, keď ťa mama proti tvojej vôli odviedla z domu, a tak nepochybujem, že máš aký taký vlastný názor na svojho otca. Ešte prvý pol rok po únose som vás chodil, teba aj sestru, navštevovať do školy a škôlky, ale aj to mi už zakázali. Na to si zabudnúť nemohol. Keď si chcel niečo na mobil, alebo keď si chcel, nech prídem poobede znova, vždy som prišiel. Kým som mohol. Ešte som zvládal mať s vami kontakt, rozhovor, byť s vami aspoň na chvíľu. A dúfal som stále, že sa to nejako vyrieši, ale nevyriešilo sa :-(. Šéf školskej rady nášho mesta je váš dedo a ten všetko zakázal. Aj tvoja sestra, Katka, keď mala ešte len 5 rokov, mi v triede v škôlke radila, ako mám prísť ku vám, to vtedy, keď ste bývali u deda ešte len pár dní. Katka mi povedela, že váš dedo vypol zvonček na dome, a že ona preto ona nevie, keď ja za vami prídem. Potom mi riaditeľka zakázala chodiť už aj do škôlky. Myslím, že vieš, že riaditeľka škôlky je tvoja babka.
Dnes, po dvoch rokoch je to ešte ťažšie. Asi vieš, o čom hovorím, častokrát si sám videl políciu pred domom deda, či pred bytom mamy, netuším prečo. Ja som vás iba prišiel pozrieť, tak ako mi to dovolil súd z Trenčína. Raz sme sa aj bavili, ak si spomínaš, či máš radšej mestských alebo štátnych fízlov, u mestských máš síce kamaráta (však ich šéf z Lieskova je rodina tvojej mamy), ale zase štátni majú väčšie kolty :-). A ty sám máš zbrane rád, tá plynová zbraň, čo si dostal od deda Fera, no verím, že sa ti veľmi páčila. Myslím si, že dnes už lepšie chápeš, prečo som tomu nebol rád, ani v škole predsa nemáte zbrane.
Dúfam, že si stále pamätáš, kto bol tvoj otec a kto stále je. Ja som sa nezmenil. I keď asi často počúvaš opak. Si už veľký, sám vieš. Ale prosím ťa o niečo, Šimon! Katka, tvoja sestra a moja dcéra, je mladšia ako ty. Tá už si na mňa možno ani nepamätá. Katarínka Katka, ako cukor sladká, mala v čase tej tragédie iba 5 rokov. Prosím ťa, odkáž jej, že nie len teba, ale aj ju mám stále veľmi rád, že mi obaja veľmi chýbate a že i keď Vám neviem vysvetliť, prečo je to teraz takto zle, stále chcem byť s vami. Chcem vedieť, ako sa máte, a chcem byť stále súčasťou vášho života. Otca ani mamu nemôže niekto len tak vymazať zmizíkom ako zlé Y/I na diktáte, to sa proste nedá. Papierovo v našom meste áno, ale v skutočnosti určite nie. Ja tu stále budem pre teba, keď sa raz rozhodneš prísť...
Sám som počul, koľko nepekných lží sa o mne šíri, ale napriek tomu som rád, že si stále zvedavý na svojho otca. Tak ako ja mám rád teba, nepochybujem, že aj ty máš stále rád svojho otca. Už som si všimol viaceré účty na facebooku, o ktorých sa domnievam, že patria tebe. Som rád, že si si našiel cestu, aby si videl, ako sa mám, občas lajkol nejakú fotku, či už moju alebo fotku tej srandovnej chalupy tvojho strýka Martina. Ja zase viem, že máš, neviem či ty alebo Katka, pekného psíka. Videl som ho len raz a krátko, kým neprišli tí dedovi policajti. Tuším sa volal Dodo, je to tak?
Chcel som si tiež pozrieť nejaké tvoje fotky, ale vždy keď tuším (zistím), že si to ty, a prípadne ti napíšem „Ahoj“, tak tvoj účet z facebooku záhadne zmizne.
Skrátim to. Vieš, kde bývam. Ľudia sa vedia rozprávať aj bez facebooku. Keď ťa niekedy vidím na úradoch alebo na sídlisku, kde všetci bývame, vždy ti hovorím, never všetkému, čo o mne počuješ. Si už dosť veľký na to, aby si premýšľal sám za seba. A nemusíš sa báť k nám prísť, ja ťa mám stále rovnako rád a aj babka s dedkom, u ktorých teraz bývam, sú na teba, Šimon, i na Katku veľmi zvedaví.
Kedykoľvek sa zastav, byt, kde bývam u starých rodičov poznáš. Dolu je zvonček. Priezviská máme zatiaľ rovnaké. Môžeme ísť na kofču ako kedysi, môžeme sa len tak prejsť po okolí, zakopať si zase alebo sa môžeme len tak porozprávať. Môžeš zobrať aj Katku a veľmi rýchlo sami a obaja uvidíte, že váš tato je stále váš tato a vôbec sa nezmenil. Ak sa bojíš svojej mamy, no tak jej to nehovor. Mame sa síce patrí povedať všetko, ale v tomto, keď urobíš výnimku, tak to nebude zlé – hlavne pre teba. Sám neskôr pochopíš prečo. Som tvoj otec, tak ti to môžem aj ja povoliť.
Viac toho písať nebudem, lebo viem, ako nerád máš čítanie :-), tak si nie som istý, či sa dočítaš až sem. Radšej ti sem dám pár fotiek, aby si si pospomínal na svojho otca, na svojho dedka, babku, uja, tetu a všetkých ostatných, ktorí síce opakovane vyhrali na súde právo byť s vami, ale nikomu sa to v podstate nepodarilo uskutočniť. A teba aj sestru pozdravujú tvoje dve sesternice, neviem, či vieš, že nejaké máš, ale pozdravujú vás oboch. V lete vás chceli pozrieť aj s tetou Martinou, no nebolo im to dovolené, Mimochodom, nemáš ako to vedieť, ale viackrát sa na vás pýtal aj pradedko Edko, chcel vás tiež vidieť ešte raz, žiaľbohu už nie je medzi nami :-(.
Pre nezúčastnených, je to možno divný článok, ale čo iné môžem robiť? Boj proti mafiánom som dávno prehral, ale tak snažím sa, ako sa dá.... koho by zaujímala podstata tak dolu sú nejaké zdroje.
https://martinhajduch.blog.sme.sk/
https://ludovithajduch.blog.sme.sk/
