Tak, ako sa dobre a ľahkovážne rozhadzovalo a míňalo z toho prestretého stola, ktorý tu Ficova vláda našla. Pomíňalo sa, porozhadzovalo, vrecká vyvolených sa napĺňali až nebolo z čoho ďalej. Ale tvoriť, to už je niečo, čo už Fico nevie. Nikdy to nerobil a prázdnymi rečami a sľubmi ktoré rozdávať vie, to nejde.
Takže nielen kríza, ale ešte aj spôsob vládnutia, nás stále viac ponára pod hladinu. Tam, kde mala prísť pomoc pre živoriace podniky a ekonomiku, vláda priložila ďalšie bremená, zväzuje ruky, uťahuje slučku. Veď, čo iné je zvyšovanie minimálnej mzdy v období, keď podniky bojujú o prežitie? Čo iné je direktívne vnucovať kolektívne zmluvy podnikom, ktoré ich nemajú z čoho utiahnuť? A čo iné je komplikovanie zamestnávania deformovaním zákonníka práce tak, aby vyhovoval záujmom odborárskych bossov, ak nie zhoršovanie podnikateľského prostredia a podmienok pre tvorbu a udržanie pracovných miest.
K tomu môžeme prirátať rastúcu korupciu, vyberanie provízii za schválenie európskych a iných dotácií, vyciciavanie všetkého, čo je štátne, zdravotníctvo asi najviac. Tendre, tunely, zadlžovanie, rastúca nezamestnanosť. Všetko balené do lesknúceho sa sociálneho a socialistického pozlátka. Takto v skutočnosti vyzerajú tie tzv. silné sociálne programy.
Slovensko a jeho občania po tomto období budú v hlbokom mínuse. Okrem úzkej skupinky, ktorá na súčasnom spôsobe vládnutia profituje a bohatne.
Slovensko bude treba zasa postaviť na nohy. Čím neskôr sa s obnovou začne, tým to bude ťažšie a náročnejšie.
Raz sme už pred takouto úlohou stáli. Keď nastupovala predošlá vláda do úradu, Slovensko ničila 18 % nezamestnanosť a investorov tu bolo ako šafranu. Dôchodky sa mohli skôr nazývať žobračenkami a dane trestali ľudí za snahu a námahu. Veľa sa odvtedy zmenilo. Vďaka reformám, ktoré začali pretvárať našu krajinu.
Dnes je Slovensko iné a inde. A to aj napriek posunom vzad, o ktoré sa súčasná Ficova vláda neustále pokúša. To, čo nás vtedy postavilo na nohy boli zmeny, o ktorých mnohí hovorili ako o neuskutočniteľných veciach. Reformy, o ktorých pochybovali nielen ľavicoví ekonómovia. Napriek tomu sa uskutočnili a aj keď sa nezaobišli bez chýb aj omylov, podarili sa. Boli to reformy, ktoré zmenili smer Slovenska, naštartovali ho a hnali dopredu jeho rast.
Rovná daň, ktorá zvyšovala čisté príjmy všetkým, daňový bonus k prídavkom na deti, nový dôchodkový systém s II. sporivým pilierom, ktorý robí z pracujúcich vlastníkov svojich dôchodkových istôt. Sociálny systém, ktorý odmeňoval aktivitu a postihoval pasivitu, pružný zákonník práce.
To sú zmeny, ktoré prilákali investorov a ktoré spôsobili vznik tisícov nových pracovných miest. Róbert Fico oklamal veľkú časť národa keď tvrdil, že reformy sú príliš tvrdé a prinášajú chudobu. Opak je pravdou. Nová vláda, vláda Róberta Fica zatiahla brzdu. Výsledkom je prepad ekonomiky a rekordne rastúca nezamestnanosť. Teraz prichádza to, čím Fico strašil svojich voličov. Chudoba sa začína šíriť Slovenskom a ľavicová Ficova vláda má na tom veľký diel viny.
Teraz ale už pre dosiahnutie nápravy nebude stačiť len odbrzdiť to čo bolo zabrzdené. Bude treba aj riadne potlačiť, ak budeme chcieť znovu rozbehnúť ekonomiku. Ako a kde ?
Kríza začína doznievať. Dostali sme sa spolu s celým svetom na jej dno. Na radosť je ale príliš skoro. Na tomto dne môžeme pobudnúť ešte veľmi dlho.
To, ako rýchlo sa od neho odrazíme záleží v mnohom aj od nás. Cely svet, Európa, všetky okolité krajiny sa budú snažiť všemožne naštartovať ekonomický rast. Vieme, že nám nebude stačiť rásť tak rýchlo, ako ostatným. Ak chceme potlačiť nezamestnanosť a prilákať investície, musíme byť lepší, ako naše okolie.
Ako to dosiahnuť? Držme sa toho, v čom sme boli a sme dobrí. Nadviažme na úspešnú cestu, po ktorej ekonomika Slovenska kráčala. Vylepšíme a dotiahnime to, čo je treba, ale neuhnime a necúvnime. Aj keď je kríza.
Prudko vzrástlo zadlženie, odvody sú príliš vysoké. To všetko je pravda a treba to zmeniť. Musíme prikročiť k zníženiu odvodového zaťaženia a nestačí zostať len pri kozmetických alebo technických úpravách. Sadzby musia klesnúť. Je to najlepšia a najefektívnejšia investícia štátu do tvorby pracovných miest. Nesporná finančná náročnosť takéhoto kroku bude vyvážená a odmenená poklesom nezamestnanosti a nákladov s tým spojených.
Napriek naliehavosti riešenia odvodov by sme sa ale nemali vzdať a zabudnúť na zámer ďalšieho znižovania dane z príjmu.
Je to o to naliehavejšie, že Róbert Fico už testuje verejnosť a oznamuje zvyšovanie daní. Samozrejme pokrytecky ako je mu vlastné, schované do zámeru zneužiť závisť, ktorú ľudia v sebe majú, tú neresť, ktorú tak radi socialisti prezliekajú za solidaritu. Dane sa opäť majú stať trestom za snahu aktivitu a poctivosť.
R. Fico sa pokúša znovu oklamať voličov a vytvoriť dojem, že ich sa zvýšenie daní týkať nebude. Že sa to bude týkať len tých druhých, bohatších. Pravda je iná. Bude sa to týkať nakoniec všetkých. Pretože to postihne ekonomiku a nič pozitívne neprinesie. postihne to živnostníkov a strednú vrstvu zamestnancov. Živnostníci sú pri tom najväčším zamestnávateľom na Slovensku. Tam tieto nápady R. Fica zasiahnu najbolestnejšie a veľmi rýchlo.
Zníženie daní, ktorého by sme sa nemali vzdávať, určite nemusí byť prvý krok, ktorý nová vláda urobí, ak tam nebude R. Fico.
Január r. 2012 by ale mohol byť dátumom, od ktorého daň bude nižšia. Bola by to dobrá správa pre podnikateľské prostredie a zvýšilo by to príťažlivosť Slovenska v očiach nových investorov. Je len vecou dohody a výberu rozhodnutia, či to bude o 1% ročne, ako sme to už v SDKÚ-DS mali v programe, alebo sa na plánovaných 15% dostaneme v jednom kroku. Tak, ako vždy, keď došlo k zníženiu daní, ani teraz by som sa nebál dramatických výpadkov príjmov rozpočtu. Máme skúsenosti s dopadmi znižovania daní nie sú negatívne a práve preto sa toho nemusíme prehnane obávať.
Takýto krok by opäť prilákal ďalších investorov, bol by mohutným impulzom pre rast ekonomiky práve v čase, keď to najviac budeme potrebovať. Prinieslo by to zrýchlenú a masívnejšiu tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku rýchlejší rast ekonomiky a tým aj príjmov štátneho rozpočtu.
Spolu so znížením odvodov a v tomto článku ešte nespomínanom, ale mimoriadne dôležitom nastolení skutočnej vlády zákona, ktorá tu dnes nie je, by Slovensko opäť mohlo byť krajinou, kde sa žije dobre a kde na všetkých, ktorí chcú pracovať čaká nadej a perspektíva.
Ľudo Kaník
Kandidát do NRSR za SDKU-DS č. 30
