V mnohých krajinách Európy často vládnu socialisti. Sú pre nich typické reči o sociálnom štáte, ale zároveň tiež o tom, ako by sme mali dobiehať svet zvyšovaním našej konkurecieschopnosti. V praxi sa realizuje žiaľ len to prvé. Sociálny štát, ktorý v očiach a v chápaní socialistov znamená zväčša len rozdávanie, sľubovanie neba na zemi, rozširovanie štátnej byrokracie a neustáleho zadlžovania, končí absolútne nesociálnymi výsledkami. Vždy sa totiž tento socialistický zázrak života na dlh končí smutným a krutým vytriezvením, rastom chudoby, demonštráciami a nepokojmi v uliciach a prepadom hospodárskej výkonnosti.
Nie je to len problém Grécka. Všetci vieme, že problémy majú Španieli, Portugalci, Taliani, Maďari ale aj iné krajiny. Záchvat populistických sľubov totiž nezachytil len socialistov, ale v snahe udržať si voličov a moc sa do tejto sebevražednej súťaže pustili aj mnohé, za pravicu sa považujúce európske strany.
Najnovším dôkazov zhubnosti takejto politiky z tábora socialistov je španielsky premiér Zapatero. Socialista, ktorý tak ako Fico a jeho kolegovia rád rozdáva to, čo nevytvoril a zadlžuje krajinu, zistil, že stačí iba krôčik a aj Španielsko padne do priepasti bankrotu. Preto prichádza so škrtmi, prepúšťaním, znižovaním sociálnych vymožeností. Teraz ide opravovať to, čo sám kazil. Ďalší v poradí sú Portugalci, ktorí idú zvyšovať dane. Francúzi sa začínajú vyhrážať, že opustia eurozónu, pretože sa snažia zachrániť svoje banky, ktoré do Grécka, Španielska a Portugalska pumpovali peniaze. Na týchto príkladoch vidno, že celá ilúzia, tzv. sociálneho štátu na dlh je jedno obrovské nezodpovedné klamstvo, za pomoci ktorého sa síce dajú vyhrať voľby, ale krajina a jej obyvatelia za to neskôr kruto zaplatia. Gyurcsány, bývalý socialistický premiér Maďarska to priznal prvý, keď priznal o prístupe k občanom a voličom: „klamali sme ráno, klamali sme na obed, klamali sme večer".
Slovensko vďaka odvážnym reformám a dobrej hospodárskej politike predchádzajúcej vlády, začalo dobiehať vyspelé európske krajiny a zvyšovať životnú úroveň obyvateľov.
Žiaľ na scénu sa dostala iracionálna nekompetentná a škodlivá a deštrukčná politika Ficovej vlády, ktorá výrazne prehĺbila krízu na Slovensku, rekordným spôsobom nás všetkých zadlžila a nič sociálneho okrem omrviniek, ktorými si kupuje voličov, nespravila. A teraz podľa nej, máme prispievať navyše na všetkých tých, ktorí žili doteraz roky na dlh na základe nezodpovedných politík svojich vlád. Zrejme preto, lebo Fico vie alebo tuší, že jeho politika smeruje presne tam, kde je dnes Grécko, Španielsko, Portugalsko. Myslí si, že aj nám to potom niekto iný zaplatí. Nezaplatí. Zatiaľ máme platiť len my zdá sa, že to Grécku ani euru veľmi nepomôže. Tešia sa len veriteľské banky.
Neexistuje perpétum mobile. Takéto politiky sťahujú celé Slovensko, ale aj iné krajiny, v ktorých sa vykonávajú, na hospodárske dno. Euro sa nedá udržať ďalšími a ďalšími pôžičkami, ale hospodárskou politikou, ktorá podporuje rast, konkurencieschopnosť, tvorí hodnoty a nezaťažuje obyvateľov rastúcim dlhom. Takúto politiku sme na Slovensku mali do nástupu Ficovej vlády. Dnes sme na Gréckej ceste a ani zástupné problémy a hranie nacionalistickými kartami, ktoré tu rozohráva Fico, Orbán a Slota, nemôžu zakryť skutočné problémy Slovenska. Tými je vysoká nezamestnanosť, zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, korupcia, zle fungujúce súdnictvo.
My riešenia máme. Vieme, čo treba urobiť, aby sme znížili nezamestnanosť, obnovili hospodársky rast, potlačili korupciu a urobili poriadok na súdoch. Už sme to raz dokázali. Najprv však musíme poraziť Fica vo voľbách.
Viaceré aktuálne témy preberáme na mojom Facebook profile www.facebook.com/ludokanik.
Pre tých, čo radi sledujú krátke správy som aj na Twitteri - www.twitter.com/ludokanik
Všetky informácie o mne sa sústreďujú na mojej webstránke - www.kanik.sk
Kandidát do NRSR za SDKÚ-DS
