Všetkým je dobre známe, že de facto celá slovenská politická scéna sa zhodla na tom, že kvóty nevyriešia utečeneckú krízu. Povinné kvóty sú nezmyslom, ba čo viac, povinné kvóty môžu ešte zhoršiť beztak vážnu situáciu.
Národná rada SR dala slovenskému premiérovi silný mandát, aby hájil záujmy našej krajiny a celej EÚ na európskom fóre v otázke utečeneckej krízy. Logicky očakávame a vyžadujeme, že premiér bude aktívny pri plnení tejto svojej úlohy. Kto iný, ak nie premiér, má na mimoriadnom summite argumentovať, vysvetľovať, prípadne prinášať alternatívne riešenia? Robí to však?
Nie. Máme premiéra, ktorý marketingovo na maximum využíva túto citlivú tému. Máme premiéra, ktorý doma napína svaly, hrá sa na národného hrdinu pred svojím publikom, pred svojimi voličmi, ale tam, kde treba nahlas hovoriť, obhajovať postoj Slovenska, čuší. Máme premiéra, ktorý v Bruseli na summite premiérov mlčí, sedí ako nepripravený žiačik so stiahnutým chvostíkom a bojí sa, či ho náhodou niekto nevyvolá. Takto sa chová len zbabelec.
Nie je dôvod sa vyjadrovať?
Deň pred summitom ministri vnútra krajín EÚ schválili väčšinou prerozdelenie 120 000 žiadateľov o azyl – napriek nesúhlasu niekoľkých krajín vrátane Slovenska. A keďže Slovensko malo a má k plánu na rozdelenie imigrantov veľké výhrady, očakávalo sa, že Robert Fico nastolí túto tému na európskom summite.
Slovenský premiér však bol ticho. „Žiadna krajina toto rozhodnutie nekomentovala, nie je dôvod sa k tomu špeciálne vyjadrovať,“ povedal médiám (ne)uvedomujúc si, že bolo jeho povinnosťou vysvetľovať postoj Slovenska. Takto totiž vysiela SR do Európy len samé záporné odpovede. Na jednej strane samé „nie“ európskym návrhom, na druhej strane žiadne konštruktívne návrhy. Potom nečudo, že Slovenská republika sa dostáva do pozície čudnej krajiny a odsúvajú nás na vedľajšiu koľaj.
Pomoc pri azylovej procedúre
To, čo Slovensko mohlo a malo určite spraviť, je ponúknuť svoju pomoc Európe pri výkone azylovej procedúry. Máme na to možnosti aj kapacity.
Je dôležité, aby sa niekoľkotisícový dav, ktorý sa dennodenne valí na Európu, čo najrýchlejšie preosial. Je dôležité oddeliť utečencov, ktorí pomoc skutočne potrebujú a utekajú zo svojich domovských krajín, aby si zachránili vlastné životy, od tých, ktorí sem prichádzajú za vidinou lepšieho života. V tomto malo byť Slovensko nápomocné, ale náš premiér, ako inak, mlčal.
Ochrana vonkajších hraníc
Mnohokrát zaznieva z úst politikov apel, že jedným z kľúčov pri riešení migračnej krízy je ochrana vonkajšie hranice EÚ. Slovenský premiér charakterizoval rokovanie v tejto otázke slovami, že žiadne návrhy nepadli. A on tam bol načo? Nebol tam náhodou na to, že keď nepadli žiadne návrhy, aby práve on prezentoval svoje myšlienky, svoje návrhy? Robert Fico sedel na summite ako rovný s rovnými, ako premiér zvrchovanej krajiny. Robert Fico nebol na summite ako pozorovateľ, on nie je publicista, ktorý ma sucho informovať médiá, čo sa udialo, prípadne neudialo.
Premiér Fico sa nesmie správať ako zbabelec, pretože týmto svojím postojom škodí záujmom Slovenskej republiky! Premiér Fico musí aktívne presadzovať konštruktívne návrhy a pomôcť s riešením krízy, ktorá v Európe nemá obdoby. Naša krajina potrebuje aktívneho, nie zbabelého premiéra, ktorý sa doma hrá na romantického hrdinu, ale v Bruseli čuší v kúte. Aj my sme totiž súčasť Európy a západu. Nemáme preto len pasívne prijímať alebo odmietať rozhodnutia z Bruselu. Máme aktívne presadzovať to, čo považujeme za správne. Robert Fico to nerobí. Napriek tomu, že na to dostal silný mandát od Národnej rady. Zlyháva ako premiér, ktorý ma obhajovať pozíciu Slovenska. A tým škodí záujmom SR.
PS: O mojich konkrétnych opatreniach v otázke migračnej krízy som písal v minulom blogu. (a vyjadrujem sa k tejto téme konštruktívne od jej počiatku, na rozdiel od viacerých politikov, ktorí sa zobudili, až keď dorazili prví migranti na Slovensko, čo si môžete pozrieť tu, tu alebo aj tu).
Ľudo Kaník
poslanec NR SR za Demokratickú skupinu SDKÚ
