Tomanová, poslušný nástroj premiéra Fica

Najväčšou prekážkou pre rýchlejšiu a dôslednejšiu likvidáciu nového systému, predovšetkým sporenia na dôchodok, sú však občania tejto krajiny. Tých viac ako 1,5 mil. ľudí, ktorí sa dobrovoľne zapojili do sporenia na dôchodok a vstúpili do II. piliéra, je pre premiéra problém. Sú spokojní, na ich vlastný účet každý mesiac pribúdajú peniaze, ktoré sa predtým strácali v pažeráku Sociálnej poisťovne. Treba ich preto zneistiť, vystrašiť, oklamať. Ako inak by sa dala ospravedlniť deštrukcia fungujúceho dôchodkového II. piliera? Preto, keď nepomohli tvrdenia o pažravosti správcovských spoločností, (zákon im priznáva za správu účtov občanov najnižší poplatok v rámci celého sveta), muselo prísť niečo iné. A tak prišlo tvrdenie, ktoré síce protirečí tomu predchádzajúcemu, o pažravosti súkromných spoločností, ale to v logike premiéra vôbec nevadí. Tvrdenie, že DSS sú v strate, a preto dôchodky možno nebudú. Hrozivo vyzerajúca predstava. A takou aj asi mala byť. Chybičkou je však to, že toto tvrdenie je postavené na klamstve, ktoré úmyselne, či nie, zakrýva dôležitú skutočnosť. Peniaze občanov sú na ich osobných účtoch, z ktorých žiadny správca nemôže brať, nad čím bdie a dozerá Národná banka, a to dokonca každý deň znova a znova.
Položme si preto otázku. Nevie pán premiér to, čo vie každý, kto sa čo i len obtrel o reformovaný dôchodkový systém? Má takú nízku odbornosť a právne vedomie, že nevie porozumieť tomu, čo je v zákone napísané? Má tak nekvalifikovanú ministerku, že mu to nevie vysvetliť? Alebo je to tak, že premiér s cieľom zneistiť a vystrašiť ľudí klame? Aké sú ďalšie súvislosti? Vláda schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa umožní vystúpiť ľuďom zo systému dôchodkového sporenia. Pôvodne zamýšľaný a navrhovaný úplatok pre vystupujúcich neprešiel. Tak grandióznu hlúposť, nechať prejesť peniaze určené na dôchodok, sa asi totiž ešte nikomu a nikde nepodarilo navrhnúť. Len pani ministerke Tomanovej. Preto bolo treba prísť s inou taktikou. Vystrašiť a zneistiť? Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, keby premiér vyhlásil o ktorejkoľvek banke, že v nej nie sú peniaze a vkladatelia asi nedostanú nič. Nebol by to náhodou koniec tejto banky, nech by bola táto správa akokoľvek nepravdivá? Je možné domnievať sa, že takéto účelové klamstvo môže mať za cieľ dosiahnuť to isté v dôchodkovom systéme?
 Je to príliš veľa otázok okolo jedného účelového nepravdivého tvrdenia. Vyriekol ho však premiér tejto krajiny a bude sa nad tým musieť, žiaľ zamyslieť aj prokurátor. To, čo tieto tvrdenia môžu vyvolať, môže poškodiť majetok viac než 1,5 mil. občanov tejto krajiny. Môže to negatívne ovplyvniť budúce dôchodky a životnú úroveň týchto ľudí a ich rodín. Môže to tiež poškodiť verejné financie so všetkými dlhodobými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. A s tým by sa žartovať nemalo. Túžba po socialistickom revanši to v žiadnom prípade nemôže ospravedlniť. A to ani vtedy, keď hlavnou postavou tohto divadla je premiér tejto krajiny.