Zákonník práce nie je o triednom boji

Obhajoba novely Zákoníka práce samotným premiérom je prostá a primitívna zároveň. „Ukáže sa, kto je za zamestnancov a kto je za zamestnávateľov, my sme sa za zamestnancov", takto sa dá parafrázovať postoj predsedu vlády k zákonníku práce. Argumentom na začiatku diskusie bola zo strany vlády akási vyváženosť pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, prostredníctvom ochrany zamestnancov. V 19. storočí mohli byť takéto riešenia naozaj atraktívne. Takéto videnie sveta a najmä stavanie zamestnancov proti zamestnávateľom nepatrí už ani do socialistickej západnej Európy. Boj s kapitálom možno oveľa jasnejšie vidieť aj v prípade konfliktu premiéra zo šéfom PSA A. Baldeyroum. Práve v tomto na prvý pohľad diplomatickom konflikte sa dajú demonštrovať skutočné a nezakryté hodnoty, ktoré ešte zdieľa veľká časť našej spoločnosti. Ako si vôbec dovoľuje predstaviteľ zahraničnej spoločnosti na Slovensku vysloviť vlastný názor, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom dotýka predsedu vlády, s ktorým sympatizuje takmer polovica národa? Viete si vôbec predstaviť slovenského podnikateľa vo Francúzsku, ktorý by si dovolil to isté, čo pán Baladeyrou na Slovensku? Toto sú Ficove zjednodušené rovnice, ktoré stále vystihujú dušu nášho národa. Politológ Ľuboš Kubín pred pár dňami napísal, že „November 89 zastihol týchto ľudí v mentálnom protismere k ich dovtedajším spoločenským rolám a osobným životným postojom".

Zákonník práce nemôže byť o tom, kto je na strane zamestnancov a kto na strane zamestnávateľov a už vôbec nemôže byť o tom kto je dobrý a kto je zlý. Takéto chápanie pracovnoprávnych vzťahov v súčasnej situácii je nepochopením fungovania pracovného trhu a jeho základných pravidiel.

Zákonník prace má byť neideologická právna norma, ktorá výrazne spoluvytvára dobré podnikateľské prostredie a podporuje tvorbu pracovných miest. Súčasné znenie, na rozdiel od navrhovanej novely takým je. Potvrdzuje to rekordná tvorba nových pracovných miest a rast zamestnanosti, ktorý nastal po prijatí súčasného zákonníka. Problémom Slovenska sa aj preto dnes stáva nie nezamestnanosť ako sme boli dlhé roky zvyknutí, ale nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Práve v prijatí liberálnejšieho zákonníka práce, v r 2003 spočíva jeho pozitívna premena na modernú pracovnoprávnu normu, ktorá naštartovala prudký pokles nezamestnanosti a rast hospodárstva. Liberálnosť je však súčasnou vládnou garnitúrou považovaná skôr za nadávku. Pozitíva vyvolané platným znením sú samozrejme popierané a ignorované.

Základný a hlboký odborný omyl predkladateľov novely stojí na prežitých ideologických pohľadoch minulého a predminulého storočia. Vystavanie bariér pred uvoľňovaním pracovníkov cez zvyšovanie nákladov zamestnávateľov, či posilňovanie moci odborárskych funkcionárov totiž nič pozitívneho pre zamestnancov neprinesie. Naopak. Všetko čo škodí ekonomike uškodí aj tým ktorí sú jej súčasťou. A to sú v najväčšom počte práve zamestnanci.