Ja sám som sa však stal veriacim až na strednej škole, kedysom prvý krát pričuchol k vedám ako fyzika, chémia či biológia. Paradoxne(a možno to paradoxné vôbec nie je), boli to práve chemické reakcie a fyzikálnezákony a ich dokonalosť, ktoré ma priviedli k náboženstvu. Nenašielsom v nich nič, čo by odporovalo viere, naopak. Pozrime sa napríklad nanajväčší konflikt vedy a náboženstva – stvorenie sveta. Porovnajme sidnešné teórie s veršami prvej kapitoly z knihy Genezis starýmitisícky rokov. Zbadáme, že vlastne žiaden konflikt neexistuje.
Nie som fyzik ani biológ, o vzniku svetaa evolúcií viem iba málo zo stredoškolských predmetov a bližšie somich nikdy neštudoval, takže sa vopred ospravedlňujem za možné nepresnostia veľmi laické podanie. Ale z toho, čo si pamätám, to vyzerápribližne nasledovne:
Pred zhruba 14 miliardami rokov bola všetka hmota vesmírusústredená v jednom bode. Po následnom „Veľkom tresku“ sa začal vesmírrýchlo zväčšovať a zároveň vznikli prvé atómy – vodík a hélium.
Na počiatku stvorilBoh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a DuchBoží sa vznášal nad vodami.(1-2)
Tieto plyny sa začali zhlukovať, stláčať a vznietili sa,vytvárajúc prvé hviezdy.
Tu povedal Boh:"Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelilsvetlo od tmy.(3-4)
Pri takýchtopodmienkach nastávajú reakcie, kedy z ľahších prvkov vznikajú ťažšie.Takto vznikla väčšina prvkov, ktoré poznáme dnes, okrem iného uhlík nevyhnutnýpre život. Tie sa po zániku týchto hviezd rozptýlili ďalej do vesmíru azhlukovaním vytvárali ďalšie generácie hviezd a neskôr aj prvéplanetárne telesá. Ako našu Zem a Slnko. Niekedy vtedy sa po náraze väčšiehoobjektu do Zeme vymrštila časť hmoty Zeme do vesmíru formujúc Mesiac.
A Boh urobil dvojeveľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, aaj hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládlinad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.(16-18)
Zem bola pôvodne ibaroztavenou hmotou tak horúcou, že kvôli vyparovaniu nemohla existovať vodav kvapalnom stave. Postupným ochladzovaním a pridávaním novej vody(napríklad nárazmi ľadových asteroidov) sa teplota znížila natoľko, že voda samohla kondenzovať a existovať v kvapalnom stave – podmienka pre vznikživota. Vznikla atmosféra tak, ako ju poznáme dnes.
Potom Boh povedal:"Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!"I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré bolinad oblohou. A stalo sa tak.(6-7)
V tej dobe bol prakticky celý povrch Zeme pokrytý vodou. Rôznymi geologickýmiprocesmi, napríklad vrásnením, sa však neskôr vytvorili prvé kontinenty a moria.
Potom Boh povedal:"Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sasúš!" A stalo sa tak. A Boh nazval súš "zemou" a zhromaždištevôd nazval "morom". A Boh videl, že je to dobré.(9-10)
No a v týchto moriach, „probiotických polievkach“,boli splnené všetky podmienky pre vznik života. Samotný bod, kedy vznikol prvýživot, veda zatiaľ nevie popísať. Isté je, že keď si organizmy vyvinulischopnosť fotosyntézy, v atmosfére sa začal hromadiť kyslík, čo viedlo k vytvoreniuozónovej vrstvy zabraňujúcej nebezpečným žiareniam zo Slnka dostať sa až napovrch – posledného nesplneného predpokladu pre život na súši.
Zvyšok už poznáme od Darwina, ktorého teória, aj keď miernederavá, je zatiaľ tým najlepším s čím sme prišli a zrejme ajnajbližšie k pravde. Alebo od Sv. Augustína, ktorý už storočia predDarwinom tvrdil, že Boh do sveta vložil „Sily Stvorenia“, ktoré riadili vývojaž po vznik človeka. Evolučná teória sa teda s náboženstvom navzájomnevylučuje, rovnako teória Veľkého tresku. Práve naopak. Napokon, GeorgesLemaitre, tvorca tejto teórie, bol katolíckym kňazom. Samotný Darwin študovalteológiu a chcel sa stať kňazom. Rovnako boli hlboko veriacimi aj ďalšíľudia, ktorý pomohli formovať vedu tak, ako ju poznáme teraz, napr. človekpovažovaný za jej zakladateľa – Isaac Newton. V súčasnosti 40% vedcov o sebetvrdí, že sú veriacimi.
Vedu neberú akoniečo, čo má vyvrátiť a nahradiť náboženstvo, ale ako cestu, ktorá sícevedie inak, ako cesta náboženstva, ale stretávajú sa v jednom bode. Akodve ramená rovnoramenného trojuholníka, ktoré síce pri základni vyzerajú odseba veľmi vzdialené, no postupne sa približujú a vedú k tomu istémuvrcholu...
