26.10.2023, na svojom prvom zasadnutí, IV. Vláda Roberta Fica vymenovala aj nového štátneho tajomníka zodpovedného za vysoké školy a vedu a výskum, Róberta Zsemberu. Ten už si v priebehu necelých dvoch týždňov stihol odžiť svoju prvú kauzu[1]. Dobehlo ho arogantné správanie a neúctivá komunikácia voči zahraničným študentom v nedávnej minulosti. Je prekvapivé, že niekto s relatívne nepopísaným životopisom už mal príležitosť si do skrine odložiť nejakého toho kostlivca...
Na kroky nového štátneho tajomníka si však ešte počkajme. Viac sa chcem venovať zhodnoteniu krokov toho odchádzajúceho, Michala Fedáka.
Keď som opúšťal pozíciu štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) zodpovedného za vysoké školy, vedu a výskum neodchádzalo sa mi ľahko. Od rozrobenej roboty sa odchádza ťažko. Ale to je nezvratný údel pôsobenia na ministerstve školstva. Síce sme niektoré zmeny stihli dotiahnuť. Spomeniem aspoň tri: transformáciu ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie, zatvorenie dvoch vysokých škôl a pridruženie do členstva Európskej vesmírnej agentúry.
Avšak tie hlboké zmeny pochopiteľne vyžadujú horizont nie jedného ale dvoch a často aj troch volebných období. V oblasti vysokých škôl a vedy sme toho naštartovali veľa. Konečne, po 10 rokoch sladkého spánku. Tŕpol som preto, aký bude osud týchto zmien a ako sa nové vedenie k nim postaví. Začiatok nebol ideálny. Na vymenovanie môjho nástupcu sa čakalo dlhých 6 týždňov. Bol to stratený čas a neveštilo to veľa dobrého o prioritnom postavení témy vysokých škôl alebo vedy. Konečne, od 7.11.2022 vláda vymenovala nového štátneho tajomníka Michala Fedáka. Prejdime si teda aspoň 3 kľúčové veci, ktoré som mu zanechal a čo s nimi Michal Fedák spravil.
V oblasti vysokých škôl je kľúčovou oblasťou financovanie. Veľa sa hovorí o tom, že vysoké školy sa nemajú orientovať na kvantitu ale na kvalitu. Nemali by preto dostávať peniaze na hlavu. Situácia dokonca pôvodne bola taká, že dostávali peniaze nielen na hlavu študenta ale na hlavu zamestnanca, bez ohľadu na jeho výkon a prínos. Toto je vec, ktorú sme hneď zmenili a štruktúru vo výpočte zamestnancov nahradili ich výkonom[2]. Dokonca sme časť peňazí vyčlenili pre 25% najvýkonnejších pracovísk. Pri financovaní podľa výkonu a kvality však narážame na problém, ktorý nemá rýchle riešenie. Konkrétne, ako ich domerať? A ako zabezpečiť aby sa školy mohli diverzifikovať: napr. jedna sústrediť na výskum a iná zase na vzdelávanie bakalárov? Súčasťou riešenia sú dve komplexnejšie reformy.
1. Hodnotenie kvality výskumu tzv. expertným panelovým hodnotením publikačného profilu, ktoré získalo skratku VER[3]. Za môjho pôsobenia sa podarilo pripraviť legislatívne zmeny, vytvoriť koncept a zahraničné panely hodnotiteľov. Do jednotného hodnotenia sa prvýkrát podarilo zaradiť nielen vysoké školy ale aj SAV! Zhromaždili sa reprezentatívne publikácie a zahraničné panely sa pustili do hodnotenia. Už tam veľmi nebolo čo pokaziť, ale nové vedenie mohlo výsledky chytiť a hodiť do koša. Nestalo sa tak. Naopak, výsledky ministerstvo odprezentovalo, predstavilo plán ich využitia pri rozdeľovaní peňazí medzi vysoké školy a prezentovalo ambíciu pripraviť v roku 2027 ďalšie kolo hodnotenia. Super 👍
2. Výkonnostné zmluvy. Je to systém predvídateľného predfinancovania vysokých škôl. Vysoké školy si vyberú z konkrétnych ukazovateľov rozvoja a kvality, ktoré sa potom zaviažu splniť. Tu sa nám podarilo pripraviť koncept, legislatívne ich ukotviť a naštartovať prípravu dlhodobého zámeru VŠ. Otvorené ostali dve otázky: financovanie a samotné dojednanie výkonnostných zmlúv. K financovaniu reformy vládu v podstate zaväzoval plán obnovy a odolnosti. Napriek tomu ministerstvo financií sa zdráhalo peniaze uvoľniť. Dokonca nástojilo na škrte vo výške 27 miliónov, ktorý kedysi naplánoval Útvar hodnoty za peniaze[4]. Úprimne, za vtedajšej politickej konštelácie sa ľahko mohlo stať, že to tak naozaj zostane. Vďaka zmene politických okolností sa našťastie podarilo 27 miliónov v rozpočte zachrániť práve pre účely výkonnostných zmlúv. 👍 Dokonca ďalších takmer 90 miliónov potom putovalo do rozpočtov vysokých škôl na valorizáciu platov. 👍👍 Michal Fedák tiež podpísal s vysokými školami potrebné memorandum o príprave výkonnostných zmlúv 👍 Ich samotné zavedenie a príslušná úprava metodiky financovania (ktorá by využila aj výsledky hodnotenia VER) čakajú na kroky nového ministra školstva 🤷♂️
Musím ešte spomenúť, že konkrétne nastavenie a rozpracovanie týchto dvoch reforiem sa bytostne spája s menom a zásluhou prof. Martina Kanovského. Tretia dôležitá reforma: sa potom týka oblasti výskumu a vedy.
3. Reformy grantového financovania projektov. Tu sa nám novelou zákona podarilo jednak konečne umožniť prenositeľnosť grantových peňazí medzi rokmi a tiež sme umožnili (či skôr prikázali) zavedenie panelového systému hodnotenia zahraničnými odborníkmi. Hodnotenie nezávislým panelom (preto zahraničný) znižuje riziko konfliktu záujmov pri hodnotení a aj dôveru v spravodlivé hodnotenie projektov. Táto dôvera je potom predpokladom pre toľko žiadané navýšenie grantových projektov. Obe uvedené zmeny však bolo treba ešte zaviesť do praxe. To nie je úplne jednoduchá úloha. Samotná agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV) má istú mieru samostatnosti s nezávislým predsedníctvom. Ministerstvo však môže APVV poskytnúť administratívnu podporu, súčinnosť a pôsobiť na predsedníctvo tiež morálnym apelom a tlakom. V otázke prenositeľnosti peňazí APVV prijalo potrebné vykonávacie pravidlá. Priznajme ale, že sú pomerne kostrbaté. Horšie je to pri zavedení zahraničných panelov. Tu predsedníctvo žiaľ radšej znížilo maximálnu možnú podporu na projekt aby mohlo panelové hodnotenie odložiť (lebo je povinné len pre projekty nad 200tis. EUR). Ako som sa vyjadril[5], situácia si vyžadovala ráznejšie buchnúť po stole a dôsledne nástojiť na zavedení panelového hodnotenia. Škoda 👎 Hodnotenie grantov mohlo byť o krôčik ďalej. Takto čaká ďalej na akcieschopnosť nového vedenia ministerstva.
Samozrejme agendy a potrebných krokov v oblasti vysokých škôl, vedy a výskumu je extrémne veľa. Na samostatné rozpracovanie (pripravím) je pokračovanie v realizácii investícií plánu obnovy a odolnosti ako je internacionalizácia, štipendiá pre študentov, rekonštrukcie internátov, spájanie univerzít a celý balík výskumných grantov (ten však kompetenčne však pod Úradom vlády SR, nie ministerstvom).
Z vyššie spomenutých troch zásadných reforiem je však zrejmé, že napriek personálnym zmenám je na ministerstve školstva konečne kontinuita. Dokonca doterajšie vyjadrenia povereného ministra Druckera („Prichádzam ako manažér a neprinášam žiadnu novú reformu“)[6] naznačujú, že táto kontinuita môže aj pokračovať, Držme palce. Konkrétne, za Michala Fedáka sa pokračovalo v nastavených reformách, veci sa hýbali. Možno niekde pomalšie ako som dúfal, ale inde naopak zase úspešnejšie.
Keď sa na jeseň 2022 hľadal nový štátny tajomník, nevedel som si predstaviť, kto by do toho išiel. Vyjadril som sa dokonca, že nominant v koaličnej vláde, ktorý nebude ministrovou nomináciou a ešte aj bude bez politickej podpory bude chudák. Nuž Michal Fedák žiadny chudák nebol, Michal Fedák to dal na pána! Ďakujem.
[1] https://dennikn.sk/3653295/do-sporu-zahranicnych-studentov-a-ochranky-sa-zaplietol-druckerov-statny-tajomnik-padli-aj-slova-o-opiciach/
[2] V metodike rozpisu dotácie sme takzvaný koeficient kvalifikačnej štruktúry nahradili koeficientom intenzity tvorivej činnosti. Štruktúru zamestnancov sme teda nahradili ich výkonom.
[3] https://sk.wikipedia.org/wiki/Periodick%C3%A9_hodnotenie_v%C3%BDskumnej,_v%C3%BDvojovej,_umeleckej_a_%C4%8Fal%C5%A1ej_tvorivej_%C4%8Dinnosti
[4] https://www.mfsr.sk/files/archiv/53/mzdy_zaverecna_20200305.pdf
[5] https://domov.sme.sk/c/23238762/veda-financie-podpora-agentura-vyskum-vyvoj.html
[6] https://dennikn.sk/3646793/prichadzam-ako-manazer-a-neprinasam-ziadnu-novu-reformu-povedal-novy-minister-skolstva-drucker/
