Merry Christmas 2009

Bol som prekvapený koľko naozajstných umeleckých talentov máme na škole, veď z každej triedy (okrem našej, kvôli odmietnutiu zodpovedajúceho učiteľa) niekto vystúpil zo svojím číslom, či už išlo o divadelnú scénku, komické vystúpenia, hry na hudobných nástrojoch a podobne. To mi pripomenulo Silvester 2009 a markizácky prográm v štýle „Slovensko má talent,“ keď každý moderátor vystúpil z vlastným číslom (napr. Maroš Kramár – hra na fujare) a výrok môjho kanadského bratranca v zmysle:,,Akí šikovní ľudia, u nás na moderátora stačí len dobre vyzerať“

Ďalší deň, streda, a štvrtok doobeda sa niesli v duchu príprav na hodinu H. Dokončovanie a balenie darčekov, varenie, a podobné činnosti naplno zamestnávali všetkých členov rodiny. Po hladovke nakoniec presne o 18:00 prišla dlho očakávaná slávnostná večera. Každý si nabral na tanier toľko čo vládal – jedli sa ryby, hubová polievka, zemiakový šalát, hranolky a samozrejme koláče. Následne prišla najlepšia časť večera a to rozbaľovanie darčekov. S mojimi som nadmieru spokojný. Jediný efekt finančnej krízy spočíval v tom, že sa pod vianočným stromčekom nenašlo žiadne oblečenie (už si ani nepamätám, kedy sa to stalo naposledy). Po zbežnom bližšom prezretí nových vecí a vytešenia sa z nich sa zapla telka. Práve končila Perinbaba a ďalšou rozprávkou v rade bola Popoluška, ktorá na štedrý večer proste nesmie chýbať. A tak sme sa postupne prepozerali až k 23:30 , keď bol najvyšší čas ísť na polnočnú omšu. 

Päťminútová prechádzka pri teplote 8 stupňov Celzia síce bola príjemná, no roztopený sneh a všade voda, to sa na vysnívané zasnežené Vianoce ani zďaleka nehodí. No čo už, aspoň nebola v kostole zima. Nasledovalo spievanie kolied (hlavne Tichá noc pri polozhasnutých svetlách), mdloby z únavy a horúčavy, vypočutie si poučnej kázne, a mohli sme ísť domov. Tám nás čakali kopy jedla, slané oblátky, či sladké koláče, tak prečo si nedať ? Vo chvíli, keď už každý normálny človek rozmýšla, ako sa čo najrýchlejšie dostať do postele sa nám podarilo nadviazať Skype spojenie s rodinou v Kanade, kde boli o 6 hodín menej, takže mali ešte kopu času pred sebou. Po výmene skúseností týkajúcich sa večere, darčekov a podobných záležitostí prišlo oživenie v podobe príchodu rodeného Kanaďana (sesternicin priateľ) na Skype scénu. Vzhľadom na neskorú večernú (respektíve skorú rannú) hodinu hodnotím môj angličtinársky výkon na celkom obstojný, mohlo to byť aj horšie :) 

Okolo štvrtej ráno sme nakoniec usúdili, že je čas ísť spať. A tak prešiel deň 24.12. 2009 u nás doma. Teraz sa treba tešiť na ďalšie udalosti, ktoré zo sebou zimné obdobie prináša, najbližším dňom D bude o chvíľu Silvester.