Bolo to pekné obdobie, slovenskí hokejisti nám priniesli plno hokejových zážitkov, na ktoré sa len tak nezabúda. Z odstupom času, keď si porovnávam podmienky na Slovensku - počet štadiónov, príprava v juniorkách, prístup vedenia a podobne - rozmýšľam, ako je možné, že sme mohli konkurovať okrem iných takej Kanade, ktorá má približne 1,5 štadióna na každého slovenského registrovaného hokejistu. Bolo to určite spôsobené aj tým, že Slováci majú hokej v krvi, spolu s bojovnosťou a snahou odovzdať na ľade všetko. A preto je škoda, že táto generácia, vychovaná ešte za čias spoločného štátu a do kvality dobrúsená v NHL, sa musí pomaly s medzinárodnými klziskami rozlúčiť.
Teraz sa otvára otázka čo ďalej. Pred slovenským hokejom je kopa tvrdej práce a zmien, ktoré bude musieť podstúpiť (najprv by však niekto z funkcionárom musel mať snahu). Akú-takú reálnu šancu však vidím až po MS 2011. Vtedy už bude potápajúca sa loď bez veľkých nádejí na finančné prilepšenie, takže ju pravdepodobne začnú opúšťať všetci, ktorí nechcú a nikdy nechceli pomôcť SR hokeju (čiže skoro všetci).
