Pokrivená národná hrdosť

Fašizmus. Slovo ktoré málokoho ponechá chladným. V posledných pár dňoch skloňované v rôznych pádoch a z rôznych dôvodov. Prešlo 60 rokov od poslednej vojny, ktorá nás priamo a zničujúco zasiahla, prežili sme 40 rokov komunizmu a fašizmus, ktorý by sme väčšina radi videli už len v historických knihách sa opäť hlási o slovo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Pre začiatok upresnenie pojmov. Nebudem sa tu hrať na slovíčka a pojmomfašizmus bez velkých problémov zahrniem všetko, čo mne osobne do nehospadá. Rádoby náckov ako aj napodobeniny Hlinkovej gardy, hajlujúcichskínov tak isto ako aj registrované strany, ktoré sa svojim postojomhlásia k tejto ideológii. Naozaj nebudem striktne trvať na tom, žefašizmom môžem nazývať len veci z histórie Talianska .

Čiastočne paradoxom celej situácie je to, že sa fašizmus s čoraz väčšímdôrazom začína objavovať v krajinách, ktoré ním boli výrazne postihnutéako obete. Čechy, Slovensko, Poľsko, Rumunsko a dokonca aj samotnéRusko.
Dôvodov by sa dalo nájsť viacero. Za jeden z majoritných bysme mohli považovať odstredivý efekt 40 rokov komunizmu. Po toľkýchrokov memorovania o zle, pripomínania vojny a dôležitej úlohy pracujúceho ľudu a poukazovaniu na dobro v podobe jedinej správnej strany je možné preklopenie do opačného extrému.
Za ďalší z vážnych dôvodov možeme akceptovať vymieranie generácie,ktorá si fašizmus mohla skúsiť na vlastnej koži. Spomienky z počutianie sú dostatočné a radi zapadajú medzi iné informácie. Generácia,ktorá v súčasnosti prebrala na seba štafetu prezentácie fašizmu, akotej správnej cesty, má zvyčajne tesne postpubertálny vek a vyberá silen informácie, ktoré nenarúšajú pohľad, ktorý vidieť chcú. Na jednejstrane sa prezentujú veľmi radi ako demokrati, na druhej straneneváhajú vyzývať k potláčaniu práv iných. A to je ten o čosi lepšíprípad. ( Aj keď v tomto prípade lepší a horší stráca ten správnyvýznam, lebo sa bavíme len o menšom, či vačšom zle ) V tom horšomprípade ide o slabšie rozumovo vybavených jedincov, ktorých cieľom jesi udrieť. Je jedno kedy, je jedno koho. Dôležité je byť v presile.
O to viac je prekvapivé, keď sa na stranu podobných jedincov pridajú verejne známe osobnosti. Námatkovo napríklad spomienková slávnosťSlovenskej Pospolitosti na ktorej sa zúčastnili Martin Babjak a Mons.Ján Sokol. Vyjadrovať podporu podobným združeniam je na pováženie a jejedno, či je to umelec, alebo dokonca duchovný. Odvolávanie sa nanárodnú hrdosť je pekná vec. Určite sa nájdu veci, ktoré je potrebné sivážiť, ale žeby to boli práve uniformy až nápadne pripomínajúcegardistov a oslovenie Vodca ?
Potom tu máme ešte stále nevyšetrenú vraždu .A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá ide o dve strany tej istej mince.Prepojenie je veľmi blízke, či to páni ako Kotleba priznajú, alebo nie.

Som si vedomý, že budem označený za žida a obvinený z nepochopeniacieľov budovania veľkého Slovenska. Ale o takéto veľké Slovensko naozajnestojím.

Ján Lukács

Ján Lukács

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Večne nespokojný. Častejšie hľadajúci, ako nachádzajúci. Zoznam autorových rubrík:  Mojim okomPohľad za plotSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu