Pokrivená národná hrdosť

Fašizmus. Slovo ktoré málokoho ponechá chladným. V posledných pár dňoch skloňované v rôznych pádoch a z rôznych dôvodov. Prešlo 60 rokov od poslednej vojny, ktorá nás priamo a zničujúco zasiahla, prežili sme 40 rokov komunizmu a fašizmus, ktorý by sme väčšina radi videli už len v historických knihách sa opäť hlási o slovo.

Písmo: A- | A+

Pre začiatok upresnenie pojmov. Nebudem sa tu hrať na slovíčka a pojmomfašizmus bez velkých problémov zahrniem všetko, čo mne osobne do nehospadá. Rádoby náckov ako aj napodobeniny Hlinkovej gardy, hajlujúcichskínov tak isto ako aj registrované strany, ktoré sa svojim postojomhlásia k tejto ideológii. Naozaj nebudem striktne trvať na tom, žefašizmom môžem nazývať len veci z histórie Talianska .

Čiastočne paradoxom celej situácie je to, že sa fašizmus s čoraz väčšímdôrazom začína objavovať v krajinách, ktoré ním boli výrazne postihnutéako obete. Čechy, Slovensko, Poľsko, Rumunsko a dokonca aj samotnéRusko.
Dôvodov by sa dalo nájsť viacero. Za jeden z majoritných bysme mohli považovať odstredivý efekt 40 rokov komunizmu. Po toľkýchrokov memorovania o zle, pripomínania vojny a dôležitej úlohy pracujúceho ľudu a poukazovaniu na dobro v podobe jedinej správnej strany je možné preklopenie do opačného extrému.
Za ďalší z vážnych dôvodov možeme akceptovať vymieranie generácie,ktorá si fašizmus mohla skúsiť na vlastnej koži. Spomienky z počutianie sú dostatočné a radi zapadajú medzi iné informácie. Generácia,ktorá v súčasnosti prebrala na seba štafetu prezentácie fašizmu, akotej správnej cesty, má zvyčajne tesne postpubertálny vek a vyberá silen informácie, ktoré nenarúšajú pohľad, ktorý vidieť chcú. Na jednejstrane sa prezentujú veľmi radi ako demokrati, na druhej straneneváhajú vyzývať k potláčaniu práv iných. A to je ten o čosi lepšíprípad. ( Aj keď v tomto prípade lepší a horší stráca ten správnyvýznam, lebo sa bavíme len o menšom, či vačšom zle ) V tom horšomprípade ide o slabšie rozumovo vybavených jedincov, ktorých cieľom jesi udrieť. Je jedno kedy, je jedno koho. Dôležité je byť v presile.
O to viac je prekvapivé, keď sa na stranu podobných jedincov pridajú verejne známe osobnosti. Námatkovo napríklad spomienková slávnosťSlovenskej Pospolitosti na ktorej sa zúčastnili Martin Babjak a Mons.Ján Sokol. Vyjadrovať podporu podobným združeniam je na pováženie a jejedno, či je to umelec, alebo dokonca duchovný. Odvolávanie sa nanárodnú hrdosť je pekná vec. Určite sa nájdu veci, ktoré je potrebné sivážiť, ale žeby to boli práve uniformy až nápadne pripomínajúcegardistov a oslovenie Vodca ?
Potom tu máme ešte stále nevyšetrenú vraždu .A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá ide o dve strany tej istej mince.Prepojenie je veľmi blízke, či to páni ako Kotleba priznajú, alebo nie.

Som si vedomý, že budem označený za žida a obvinený z nepochopeniacieľov budovania veľkého Slovenska. Ale o takéto veľké Slovensko naozajnestojím.

Ján Lukács

Ján Lukács

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Večne nespokojný. Častejšie hľadajúci, ako nachádzajúci. Zoznam autorových rubrík:  Mojim okom,  Pohľad za plot,  Súkromné

Prémioví blogeri

Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

125 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu