Každý človek má svoje tajné sny. Často snívame o tom, čo by sme v živote chceli dosiahnuť. Každý si výšku latky sám, taktiež nikto iný zaňho neskočí. Latky si staviame vo všetkých oblastiach života. Pokiaľ je latka nízko, je ľahké preskočiť a dosiahnuť vrchol. A čo s tými vysokými?
V októbri 2008 som si nastavil tú svoju akademickú, pre mnohých možno až neporovnateľne vysoko. Prihlásil som sa na štúdium matematiky a informatiky na Oxford University, ktorú asi netreba bližšie prestavovať. Po čase strávenom nad prihláškou a personal statementom som začiatkom novembra obetoval fyzikálnu exkurziu do Cernu aby som mohol zasadnúť za test. Prvého decembra som dostal pozvánku na interview.
Po dvojtýždňovej príprave som 13.12. sedel v lietadle do Londýna. Hoci je interview výnimočné, ročne ho absolvuje niekoľko Slovákov. Tento rok cestujeme traja z IB GJH BA, jeden z Gamče a dvaja zo Sučian. Každý si pri výbere volí okrem oboru aj svoju fakultu. Tie sú roztrúsené po meste Oxford, pričom každá z nich je charakteristická tým, že pozemok s historickými budovami pozostáva z kaplnky, internátu, jedálne a učební. Po 3 hodinách v autobuse sa večer dostávame na Oxford, s Mišom prechádzame mesto, on zostáva na St.John’s a ja smerujem ku svojej fakulte – Keble.
Je sobota večer a ľudia začnú prichádzať až zajtra. Po prechádzke mestom oddychujem na izbe. Začínam spoznávať svoju fakultu. Hoci je v porovnaní s ostatnými oveľa mladšia, neuberá jej to na kráse. Je postavená v gotickom štýle takmer celá z tehál. V areáli sa nachádza veľká knižnica, park, kaplnka i jedáleň. Týmto všetkým je orámovaná plocha s pravým anglickým trávnikom pretínaná chodníkmi, po ktorých sa zvyčajne náhlia študenti s knihanňmi pod pazuchou. V jedálni som začal aj prvé ráno. Samoobsluha s povinným ham-and-eggs-om, stoly dlhé cca 50metrov po klenbami vysokými 10 metrov, na stenách portréty - olejomaľby. Historické objatie pre zoznamovanie sa s novými ľuďmi, možno budúcimi spolužiakmi. Keď si pozriete fotografie Oxfordských colleges na internete, pochopíte, že aj Harryho Pottera tu nakrúcali... História tu na vás dýcha ozaj na každom kroku. Niektoré fakulty sa hrdia napríklad aj tým, že sa na nich vyučuje matematika 800 rokov....
Celá fakulta vyzerá ako z rozprávky, a výnimkou nie je ani jedáleň. Na raňajkách som sa zoznámil s jedným dievčaťom z Afriky, s ktorým som neskôr šiel pozrieť do mesta. Ukázala mi, čo stihla v meste spoznať za niekoľko dní. V Oxforde sa toho dá dosť vidieť aj ako turista. Na obed sa vraciam na fakultu. Začínajú prichádzať aj ostatní študenti. Od bežných smrteľníkov(ako som ja) cez britskú aristokraciu až po dcéru sultána z Indie. Áno, Oxford je veľmi prestížna univerzita. Poobede sa pripravujem na interview, opakujem diferenciálne rovnice a komplexné čísla. Pred večerou máme meeting matematických kandidátov. Je nás spolu takmer 100, vezmú okolo 10-20. Večera je už vo veľkom štýle. Všetci potenciálni študenti(v tejto várke asi 200) sa usadili v jedálni a čašníci začali roznášať jedlo. Na porcelánových tanieroch ani strieborných príboroch nesmelo chýbať logo fakulty. Zážitok.
Večer idem s kamarátom z Londýna do baru v centre mesta. Skúšam piť anglický čaj a navzájom sa pripravujeme na interview. Ich škola ročne pošle na Oxford okolo 30 kandidátov, takže sú aj inak pripravení. Vraciame sa na Keble a ja sa chystám poriadne si oddýchnuť pred zajtrajším dňom – možno najdôležitejším v mojom doterajšom živote.
Ráno absolvujem skupinové raňajky. Prvé interview mám s profesorom Cameronom, ktorý je vedúcim univerzitného robotického teamu OxBlue a vyučuje informatiku. Je vhodné si o skúšajúcich niečo naštudovať. Pred vstupom do miestnosti sa odchádzam pomodliť do kaplnky, myslím, že všetci študenti to tu tak robia.
Mr.Cameron bol veľmi milý. Trošku mi prekážala jeho britská angličtina, ale pri prvej logickej úlohe som odhodil zábrany. Po tradičných otázkach „Prečo Oxford/Prečo matematika/Prečo ty“ sme prešli k úlohám. Fibonacciho postupnosť určite netreba predstavovať. Úlohou bolo dokázať, či je a prečo je každé x-té čislo deliteľné 3. Nasledovala úloha s nekonečným radom. Informatická otázka sa týkala vykresľovaniu útvarov typu kruh v súradnicovej sústave. Skončil som skôr, ako som mal. Z prvého intervia mám dobrý pocit, hoci ideálne si ho viem predstaviť s odstupom času trochu inak.
Na pondelok to bolo všetko. Navečer som bol ešte vonku, nemal som moc chuť hrať Scrable proti native speakrom.Prišiel som so skupinou na izbu a čakal som, že vytiahnu fľašu. Vytiahli Scrable. V Junior Common Room(JCR) sme s Peťom (spolužiak z IB GJH) hrali biliard a čakali na ďalšie oznamy. Zajtra ma čaká ďalší dlhý deň.
Po raňajkách som šiel do knižnice zisťovať informácie o mojich ďalších skúšajúcich. Dnes ma čakajú dve matematické interviews. Prvé na Keble, dalšie na fakulte Hertford.
Mr.Robin Wilson je expert na teóriu grafov či lúštenie sudoku. Prvá vec, ktorú sa ma spýtal, bola aké matematické knihy čítam. Nie že by som nerád čítal, ale úprimne som populárnych matematických kníh veľa nečítal, ak vôbec nejaká bola. Povedal som mu o učebnici od Perkins-a, na čo ma zarazil, že s ním bol včera osobne. Oxfordskí profesori sú raz len svetové kapacity.
Na interview mi nehral do kariet fakt, že moje znalosti z matematiky nesiahajú ďaleko za sylaby Mathematics HL prípadne britskej Further Maths. O Fernmatovej teórii som nikdy predtým nepočul. Na druhej strane, príklady som vypočítal rýchlo a šikovne. Prečo prvočíslo v tvare 4n+3 nemôže byť napísané ako súčet dvoch štvorcov? Profesori sú tam na to, aby merali schopnosť učiť sa, čo mi celkom šlo a chytal som sa rýchlo. Potom sme dokazovali, že na futbalovej lopte je vždy presne 12 päťuholníkov. Nakoniec mi ešte odporučil populárnu literatúru a šiel som na obed.
Po obede som sa presunul do centra na fakultu Hertford. Tuto ma čakala matematika. Naštudoval som si niečo o skúšajúcich. Pán profesor je z Poľska, takže mi vyhovovala jeho angličtina. Kreslil som grafy netradičných funkcií(ln(4-x2)) a potom hľadal korene polynómu tretieho stupňa. Za 15 min som bol hotový, porozprávali sme sa a odišiel som. Tento krát ešte spokojnejší.
Večer som išiel nakúpiť do mesta suveníry a oblečenie, nakoľko obchody majú neuveriteľné výpredaje. Po formálnej večeri som čakal pri hraní stolného futbalu v JCR na oznamy. Nech sa deje čo sa má, zajtra ráno aj tak musím odísť, aby som stíhal komplikovaný let domov.
S naplneným kufrom vecí sa ráno hrniem do JCR. Nič nové, takže budem môcť bez problémov odísť. S Alenkou idem na raňajky, beriem so sebou aj nejaké jedlo na cestu. Včera mi pred nosom zavreli suvenírové obchody, takže s kufrom idem ešte cez centrum. Na stanici už čaká linkový NationalExpress, na palubu beriem príručné veci a odhodlávam sa na 3-4 hodinovú cestu na letisko.
Okolo obeda mi Alenka napísala, že ma chcú na ďalšie interview. Všade predtým varovali, že veľa úspešných kandidátov odchádza pred svojim posledným pohovorom, ale ja som jednoducho nemal na výber. Zvyšok cesty v autobuse rozmýšľam nad tým, ako hlúpo som si pokazil možnosť študovať na Oxforde.
Na Stanstede som zjedol ľahký obed. Pri prechode cez kontrolu mi zazvonil mobil. Britské číslo. Ozval sa mi Prof.Cameron. Rozhodujú sa o miestach a milo mi povedal, že má pocit, že by som sa viac hodil na informatiku ako na mat/inf. Na kombinovaný obor by mi musel hľadať miesto niekde inde. Zdvorilo sa ma spýtal, či by mi nevadilo, keby som teda študoval čistú informatiku, ktorú mi môže ponúknuť. Chcel sa o tom porozprávať, preto ma napísal na interview. Vraj na rozhodnutiach ešte len robia, ale veľmi ma to potešilo. Po spôsobení zmätku v rade som s trasúcimi rukami prešiel kontrolou a zložil sa. Naspäť letím cez Miláno. Život po interview nekončí, mám pred sebou v blízkej dobe ešte veľa náročných akademických latiek.
Viem, že na blog sa píšu veci rôzne a článok určite mnohí skritizujú a povedia, že integrovať vie každý, že mali dôležitejšie pohovory alebo preskočili väčšími akademickými latkami. Ale vo veku 18 rokov?
PS: V piatok večer som dostal email, že ma prijímajú na štúdium Matematiky&Informatiky na prestížnej fakulte Merton s nástupom v októbri 2009… Takže ďalší Slovák na Oxforde..
PS2: Viac fotografií som umiestnil do galérie na www.bosko.tk
