„Hele, Mařko, slyšela jsem, že tvuj Pepa (manžel) chce zapsat malýho Bohouška do umělecký základní školy." „Jó, taky jsem se divila, co ho to popadlo. Mladej nemá na nic talent. Sotva by tam bouchal na buben." V tom momente vo mne vzkypela zlosť. Nepochybujem o tom, že školopovinný mládenec nemá nijaké umelecké vlohy, nevycíti rytmus a nerozozná melódiu. Dôvodom môjho hnevu bol ironický prízvuk matky, dehonestujúci význam hrania na bicie a funkciu tohto nástroja v hudbe všeobecne.Tá pani totiž považuje bicie za niečo, čo môže obsluhovať ktokoľvek. Stačí, ak má aspoň jednu zdravú ruku, ktorou vládze neokrôchane a kakofónne mlátiť na jeden bubon. Tolerujem, že hudbe ako takej asi vo svojom zaslepenom živote nevenuje výraznejšiu pozornosť. Je možné, že pozná pár notoricky známych odrhovačiek pesničkárov ako Nohavica, či Nedvěd, v ktorých tvorbe bicí nástroj absentuje. Prípadne velebí Michala Davida, ktorý so svojím monotónnym „tuc-tuc" degraduje bicie na činnosť pripomínajúcu prácu svedomitého drevorubača. Každopádne by som nerád zneucťoval jej hudobné preferencie. Jednoducho nevie, že kvalitný bubeník musí byť akýmsi inštinktívnym fyzikom, matematikom, zručným mechanikom (kutilom) a silnou vodcovskou osobnosťou, vedúcou celú kapelu, či mnohočlenný orchester na presnej a synchrónnej línii hudobného diela. Na internete sa dajú nájsť rebríčky v náročnosti hrania na hudobné nástroje. Bicie?? Druhé miesto (na prvom je organ).Pridŕžajúc sa tohto rebríčka tvrdím, že skutočne fundovaný hudobník potrebuje na zvládnutie nástroja roky tvrdej driny, cvičenia a dokonca vysokoškolského štúdia.Aj tí najlepší z nich sa však ani po rokoch necítia byť na vrchole a vždy budú tvrdiť, že sa majú kam posúvať a rásť. Tento koníček je spolu s ostatnými nástrojmi záľubou na celý život. Takže vážená pani. Odporúčam Vám iba jednu vec. Syna do školy bezpodmienečne zapíšte a to do triedy s bicími nástrojmi. Želám si a jemu prajem, aby ho táto aktivita naplno chytila a neustále sa v nej zlepšoval. Možno Vám tak dokáže, že to nie je všetko iba o spomínanom „mlácení na buben".
