Písmo:
A-
|
A+
V chladnej temnej noci pomaly Ťa strácam,
hoci svietia Tvoje oči ako nebo plné hviezd,
každá z nich raz zhasne, no Ty budeš navždy
svietiť mi na cestu a ja sa nechám viesť.
Von zas prší a len srdce, ktoré plače
chápe tie hŕby mračien, čo visia nad ním.
Držia sa už z poslednej sily,
kvapky hrejú city úprimné,
v duši sa ľady roztopili
ja stále dúfam, že mi nepovieš:
viac nie...
Nemilosrdná búrka je tu v nepravej chvíli.
dažďom zmýva hriechy, ktoré sme nikdy nemali,
obidvaja vieme, že búrka sa mýli,
vrahmi našej lásky nás nikdy nespraví.
Nezaslúžime si koniec, ona o tom vie,
no spravodlivosť umrela, len v našich srdciach tkvie,
aj keby sme už nevládali, aj keď nás búrka premôže,
aj keď nás odplaví na iné brehy, puto medzi nami zničiť nemôže.
