Prostredie: Skúšobňa kapely(garáž)
Čas : Júl- August
Postavy :
Hlavné - Šariš(20)
Ľudmila(19)
Laky(21)
Vedľajšie - Maťko (18)
Breza (18)
Maja (19)
Charakteristiky postáv :
Šariš : Dvadsaťročný zamestnanec vodární, vo voľnom čase bubeník metalovej kapely Apriori. Priateľ Ľudmily(speváčky tej istej kapely), dlhoročný kamarát Lakyho a Maťka. Veľmi tvrdohlavý a cieľavedomý človek, sangvinik miestami neurotik, rád sa zabaví a vypije si.
Ľudmila : Devetnásťročná predavačka v butiku z obuvou, Šarišova priaťelka. Uvažuje o štúdiu spevu na konzervatóriu, popritom spieva v kapele. Mladá žena so srdcom dieťaťa, snívajúca o veľkej kariére, priaťelská a pracovitá, občas však zvykne inklinovať k depresívnym stavom
Laky : Dvadsaťjedenročný študent vš, gitarista a dlhoročný kamarát Šariša, Ľudmily i ostatných. Impulzívny a priaťelský človek, fascinovaný umením, večne nespokojný. Vznetlivý hudobník so sklonami k smútku a zlosti, taktiež sa rád zabáva a holduje alkoholu
Maťko : Osemnásťročný gitarista, študent umeleckej školy, zamilovaný do svojej priaťelky, talentovaný hudobník trpiaci stavmi osamelosti, čiastočne separujúci sa od okolia i kapely
Breza : Basgitarista, alkoholik, dedinčan, zručný typ
Maja : Lakyho milenka
Fabula:
Skúšobňa(Garáž), 15.7.večer(dve hodiny do koncertu)
Šariš si sadá za svoje bubny a pomaly sa začína rozcvičovať. Bubon, po bubne prechádza paličkamy po blanách jednotlivých komponentov a sústredí sa, rozcvičku ukončuje úderom na činel, ukladá paličky na stoličku a vstáva od bicích. Ľudmila klopkaním prstu o mikrofón zisťuje či je zapojený, potichu si spieva melódiu a pozerá sa pritom na Šariša. Maťko si ladí gitaru, sústredí sa na tóny ktoré z nej vychádzajú. Breza
zapája celú aparatúru, začína kombami, pokračuje efektmi a napokon
všetko zapája do veľkej bielej predlžovačky. Laky sedí na stoličke a
vruke drží kúsok papiera, zapisuje tam názvy a čísla pesničiek, vyrába
koncertný setlist.
Šariš : Tak čo, možme začať ?
Laky : Áno, poďme na to (berie do ruky gitaru a zapája sa ).
Ostatní sa pridávajú.
Šariš : Raz, dva, tri, štyri... (odklepkávanie paličiek). Kapela začína hrať.
Ľudmila sa pohybom ponára do tónov hudby. Priloží si mikrofón bližšie k ústam, začína spievať, dynamika kapely klesá smerom dole, aby vynikol hlas speváčky, ten prichádza v hlbších melódiách, postupne stúpa hore, prichádza refrén skladby, napätie sa postupne uvoľňuje a hudobníci sú odviazaní, Breza pohadzuje dlhými vlasmi zo strany na stranu, Maťko stojí v miernom predklone a hádže „ksichty" Šariš kýve hlavou a vyplazuje jazyk, Laky skáče na mieste a Ľudmila tancuje s mikrofónom v ruke uprostred toho všetkého. Energia v miestnosti prudko stúpa a graduje, dosahuje vrchol a následne klesá, prechádza v ďalšiu melódiu, pesnička strieda pesničku a takto sa to opakuje. Kapela odohrá celý setlist bez väčších chýb a na chvíľu odkladá nástroje. Všetci sa usádzajú
na svoje miesta.
Šariš : Ešte vyšperkujeme tie malé nedostatky a bude to ok, mali by sme si pripiť, čo vy na to ?
Laky, Ľudmila, Breza : Jasné.
Šariš berie do rúk fľašku hruškovice a nalieva každému po poldecáku.
Šariš : Tak na dnešný koncert, nech im to kurva ukážeme !!!
Štrnganie poldecákov, každý si pripíja...
Šariš : A ty Ľudmila, si dávaj pozor na vysoké polohy, aby to nebolo falošné.
Ľudmila : Ale miláčik, veď to už mám natrénované, neboj sa...
Šariš : Ok, ja len aby si vedela že rozlišujem lásku a hudbu(jemný úsmev).
Ľudmila : O nič z toho sa nemusíš báť(opätuje úsmev a vtisne mu bozk
na ústa).
Laky : Bože môj, bože môj(úsmev). Pome ešte hrať(zavelí a zapáli si cigaretu).
Ľudmila a Šariš sa od seba odtrhnú, Maťko a Breza opäť chytajú svoje nástroje. Po chvíli sa opäť miestnosťou rozozvučí hudba.
Bar, 25.7. dopoludnie, Laky a Šariš sedia na pive a konverzujú
Laky : Koncert sme zvládli, myslím že celkom dobre, odvtedy sme sa nevideli, ako sa máš ?
Šariš : Čo ti poviem, mám toho veľa... Robota, škola, priateľka, kapela, vodičák, pes...Nemám si kedy vydýchnuť.
Laky : Ach ty blázen, si už starý(úškrn).
Šariš : Ja ti dám že starý, dospelý som(úsmev). Ty sa pochvál, ako sa majú ženy ?
Laky : Uf, ťažké otázky mi dávaš Šariško a ešte k tomu dopoludnia(povzdych)...
Šariš : Ale prosím ťa, bol si z Majou ?
Laky : Bol.
Šariš : A aká je ?
Laky : Ja ani vlastne neviem...
Šariš : Ako to že nevieš ? Veď ty ju trtkáš, nie ?
Laky : To áno, ale to je iba telesné, ja k nej nič viac necítim...
Šariš : A ona to ako berie ?
Laky : Toho sa bojím, ona mi stále vypisuje a volá,... poviem ti to takto
ona je chudera ktorá sa do mňa zaľúbila a pritom ma vôbec nepozná...a
ja som kokot, ktorý zneužíva situáciu...a z celého tohto mi začína pekne jebať.
Šariš : Niet čo dodať(úškrn).
Laky : A ty ako s Ľudmilou ?
Šariš : Vieš čo, fajn, fajn. Len je to akési stereotypné, mám z toho trochu strach...že sa jedného pekného dňa prebudím, a budem pupkatý,
ženatý, foter s troma hypotékami na krku a pivom v ruke (smiech) .
Laky : A čo si čakal, že budeš celebrita?(smiech). No dobre musím už ísť, drž sa brácho, vidíme sa. (Dotyk rúk)
Šariš : Maj sa.
Izba, noc, 1.8.
Laky sedí za stolom a tmavú miestnosť osvetľuje iba malá nočná lampa,
v jednej ruke žmolí kus papiera, druhou čosi píše do zošita. Únava ho pomaly láme, dokončuje však svoju prácu, stlačí pero a odchádza. Na stole zostáva ležať zošit s textom :
Duša rocknrollu
V plesnivej garáži
z 15 wattového komba
vychádzali napočkanie
naše sny
ktoré pre ostatných
boli len kopou sračiek
Pili sme víno a pivo,
fajčili trávu a cigarety
a bolo to snáď jediné
miesto, kde som si
pripadal živý .
Vždy ma rovnako
prekvapilo, keď sa
zvnútra otvorili dvere,
ja som položil gitaru
a uvidel tú sivohmlistú
oblohu nad betónovým
koloseom.
Tam to už za veľa nestálo...
