A to hlavne preto, že prísť sem, som plánoval už neuveriteľne dlho. Je totiž trochu ďalej od hranice (až tak ďaleko ale zase nie) a bez auta som nevedel, ako sa tam dostať. Zisťoval som spoje, kontaktoval taxislužbu, či dokonca zvažoval viacdňový pochod. Tento problém už v súčasnosti nemám. Mám totiž Punto.
Na cestu vyrážam o šiestej ráno, natankujem a uberám sa smer Poľsko cez hraničný prechod Podspády. Cesta trvá hodinu. Na mieste je parkovisko, síce s tabuľou "Parking platny", ale nevyberá sa teraz žiadne parkovné. Prvú zo skál vidím hneď od cesty.
Prielom Bialky je prírodná rezervácia, tvorená krátkym riečnym kaňonom na rieke Bialka (v slovenčine je správny názov Biela voda). Kvázi tatranská rieka v Poľsku po veľkej potope v 16. storočí vytvorila nové koryto pomedzi dve dominantné skalné bralá - skaly Oblazowa (670 mnm) a Kramnica (683 mnm). Oblasť patrí ešte geomorfologicky do Pienin, ktoré milujem, preto som sa výnimočne dnes tešil.
Tú prvú z mohutných skál, najbližšie od cesty, volajú Poliaci Oblazowa (tu len krátko spomeniem, že sa opäť nachádzame na bývalom slovenskom/uhorskom území). Vyrážam nebojácne priamo k nej, chodníčkov od parkoviska vedie viac.
Pravdupovediac, neviem ako je to s obmedzeniami pohybu v tejto lokalite. Na západ od skaly Oblazowa vedie modrá turistická značka, vyjsť na vrcholy skál je však zakázané. Napriek týmto skutočnostiam, najmä skala Oblazowa vyzerá byť značne poznačená prítomnosťou ľudí. Na jej vrchol (a vlastne aj na jej iné miesta) vedú vyšliapané autostrády, ktoré určite nevznikli len nedávno. Nechám sa tým zlákať a napriek zákazu sa teda vydám na vrchol aj ja. Chcem ísť len na vrchol, spraviť si fotografiu podobnú tým, ktoré som vídaval od ostatných fotografov. Terén je trochu exponovanejší, ale dá sa to v pohode zvládnuť.
Najprv ma prekvapuje výška skaly. Je odtiaľ krásny výhľad na Sadeckie Beskydy, koryto rieky Bialka, Tatry a samozrejme náprotivnú skalu Kramnica. Na druhý pohľad ma zase prekvapuje dosť veľké množstvo odpadkov na vrchole, od fliaš vína, cez krabičky od cigariet, po obaly od keksíkov. Nechýbajú tradičné servítky. Niektorí Poliaci to majú tiež u *rdele.
Po čase schádzam dolu. Obchádzam skalu po chodníku sprava. Zboku je pekná scenéria s potokom, teraz vychytávam malé jazierka po roztopenom snehu. Po ceste nachádzam celkovo tri (!) jaskyne, meno má asi len jedna z nich - neprekvapivo jaskyňa Oblazowa, ktorá je zamrežovaná z obidvoch otvorov. V tej druhej je len nas*ate. Ospravedlňujem sa za slovník, ale tieto veci ma neuveriteľne vytáčajú. Nad treťou z jaskýň sú lezecké cesty a nabité skoby s expreskami. Ako je to tu vlastne s tou ochranou prírodnej pamiatky ?
Podídem ďalej a otvára sa mi krásny areál celého Prielomu. Naozaj sa mi tu naskytá toto slovo, pretože tu môžete prechádzať od jednej prírodnej atrakcie k druhej. Obchádzam menšie vápencové skaly trčiace zo zeme a prichádzam k rieke.
Bialka privádza vodu z Tatier a v minulosti bola tiež hraničnou riekou. Žulové kamene v koryte rieky vytvárajú široký a dlhý pás zvláštnej, kamennej púšte. Rieka je teraz ľadová a divoká. Kramnica vystupuje majestátne z vody, vraj sú nejaké lezecké cesty aj na jej stenách. Stretávam bežca, ktorý ku mne dobehne od chrbta. Fotí rieku, tak ako ja. Pri dravej rieke spočiniem, voda vytvára ohlušujúci hluk.
Vydávam sa ešte korytom rieky ďalej od skál. Po ceste takmer žiadne odpadky, paráda. Slnko je už dosť vysoko na oblohe a začína pripekať. Dnes je na daný dátum veľmi teplo. Pri improvizovanej poľskej lavičke to otáčam späť. Obchádzam ešte skalu chodníkom z druhej strany a vraciam sa k autu. Zdravím sa s mladým poľským párom v športovom oblečení, ktorí mali dnes taký istý nápad ako ja a parkujú teraz vedľa mňa. Lokalita je to vskutku atraktívna, zdá sa, že počas roka zažíva aj solídne nápory návštevníkov.
Veru tak, Prielom Bialky stál za návštevu. V Pieninách je toho viac než len Okraglica. Odchádzam spokojný, oddýchnutý a nabitý energiou. Sláva Slnku a prírode obzvlášť.
Výlet sa uskutočnil v pondelok 20. marca 2023.
