Trochu na poslednú chvíľu sa vydávame na ďalší výlet. Potrebujem ale zmeniť lokalitu, preto sa vyberáme s bračekom Jokom do zatiaľ neprebádaných miest v oblasti, ktorú takto pomyselne otvárame.
Netreba sa dnes ráno plašiť, v príjemnú rannú hodinu sa prepravíme do mesta Podolínec, lebo mám pocit, že by sme tu mohli niečo zaujímavé vidieť.
Parkujem priamo na hlavnom Mariánskom námestí v Podolínci. Je trochu chladno a panuje tu absolútny kľud. V Kostole Nanebovzatia Panny Márie práve prebieha omša. Hneď vedľa je samostatne stojaca renesančná zvonica, ďalšia do mojej malej súkromnej zbierky Spišských zvoníc - kampaníl. Námestíčko je pekné, malebné, so zeleňou, opodiaľ je veľká lavička. Sedí na nej socha Podolínskeho strašidla, literárnej postavy maďarského spisovateľa Gyulu Krúdyho, čo samo o sebe považujem za úžasné. Možno si raz prečítam.
Odtiaľ sa presúvame ku budove radnice, kde začíname hľadať prvé pozostatky hradieb mestského opevnenia. Z jej zadnej strany je vidieť pozostatky mestského hradu Ratúš, napojeného na menší komplex hradieb a spomínanej radnice. Oproti cez cestu vidíme ďalšie sekvencie hradieb, tak to ideme omrknúť aj tam.
Objavujeme peknú, príjemnú oddychovú zónu, vytvorenú len z materiálov, ktoré práve boli asi po ruke. Veľmi sa mi to páči, pretože to považujem za výborný, šikovný a moderný nápad.
Odkedy som raz našiel rozpadnutý, zabudnutý židovský cintorín v Slovenskej Vsi, vyhľadávam takéto miesta zámerne. Jeden takýto cintorín je aj tu v Podolínci. Treba si len trochu vyšliapať do prírody, lebo je mimo mesta, na lúke, v poli. Tento je ale v dobrom stave, zachovalý, obohnaný plotom. Za to som tak nejak rád. Je to totiž to posledné, čo po židovskej komunite v Podolínci zostalo.
Ponoríme sa teraz do uličiek starého mesta. Podolínec je bývalé slobodné kráľovské mesto, čiže si viete predstaviť, že to tu svojho času muselo fungovať všetko na úplne inej úrovni. Od roku 1991 je tu vyhlásená mestská pamiatková rezervácia, ako celé historické urbanistické jadro. Na neuveriteľných 360 rokov bolo mesto v poľskom zálohu, de facto nebolo súčasťou Uhorska. Prestavujem si, že sa tu muselo odohrať veľké množstvo zaujímavých a významných príbehov. A mestom je Podolínec dodnes, žije tu cca 3 000 obyvateľov a ide si tak svoju takmer 800 ročnú históriu doteraz.
Dostaneme sa až ku areálu bývalého kláštora piaristov, pretože kláštor síce ešte funguje, ale v súčasnosti tam pôsobia redemptoristi. Samotný zakladateľ piaristov, sv. Jozef Kalazanský, Podolínec osobne navštívil. Do komplexu sa teda nedostanete, ale čo ma nadmieru teší, dostaneme sa ku priľahlému Kostolu sv. Stanislava. To je jednoznačne najpôsobivejšia stavba v celom Podolínci, tu je jasne vidieť zašlú slávu a pompéznosť. Zaujímavým faktom je, že komplex kláštora bol počas komunistickej Akcie K v roku 1950 násilne obsadený a zmenil sa na internačné zariadenie pre rehoľníkov a kňazov. Areál bol uzavretý, zamrežovaný, odrátovaný a strážený. Medzi väznenými bol taktiež Ján Chryzostom Korec, budúci kardinál, či Anton Srholec.
Samotné mesto je úplne prešpikované pozostatkami a torzami mestského opevnenia. Kde-tu sa nachádzajú rôzne múriky, dokonca priamo zakomponované do záhrad a domov obyvateľov. Hentam zase vidím, ako si ľudia sušia na hradbách prádlo. Parádne zachované opevnenie, napríklad v porovnaní s mojim Kežmarkom, kde nám toho veľa nezostalo.
Ostáva nám viac-menej ešte posledný cieľ, najstaršia stavba v Podolínci a jedna z najstarších na severnom Spiši. Kostol sv. Anny má základy na románskej rotunde z 13. storočia. Zaujímavý kostolík sa nachádza na mestskom cintoríne a máme odtiaľ aj výhľad na okolité kopce. Nevychádzam z údivu pri pohľade na náhrobky s fotkami ľudí v takmer životnej veľkosti.
Pôvodne som zamýšľal ísť pozrieť ešte do neďalekej Lomničky. V obci, kde žije 100 % obyvateľstva rómskeho pôvodu, sa nachádza zrúcanina ev. kostola. Tá mi pôvodne prišla ako atraktívne miesto, vidieť na vlastné oči niečo také, ale neskôr som zistil, že zrúcanina je v areáli školy medzi budovami, preto ho nakoniec vypúšťame.
Sadneme si radšej na kávu, na terasu, s výhľadom na námestie. Končí ďalšia omša, námestie sa plní. Prichádza väčšia skupina nemecky hovoriacich cykloturistov a dáva si taktiež občerstvenie. Vyjde trochu aj slnko, už len užívame, hodnotíme a tešíme sa na ďalšie miesta v područí kraja pod hradom Stará Ľubovňa.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 06. septembra 2026.
