Aj keď okrem tejto cesty sa veľmi teším ešte na jeden highlight za Magurou, resp. bude na Magure. Ale o tom dúfam už čoskoro.
Na výletík vyrážame tentoraz trochu neskôr, vyrátal som to a vyraziť o ôsmej by malo stačiť. Bráško už stepuje pri aute, dvojčlenná partia je teda pripravená vyraziť.
Rozhodol som sa prejsť niekoľkými miestami, ktorých história nie je v súčasnosti až tak rozšírená a známa. Územie Poľského Spiša totiž patrilo svojho času Uhorsku a po jeho rozpade pripadlo Československu. Poliaci si ale robili územné nároky na goralské obyvateľstvo, najmä pre jazykové podobnosti goralského nárečia s poľštinou, aj keď jazykovedci by vám potvrdili, že to nie je pravda. Samotní obyvatelia dotknutých oblastí vyjadrili svoju príslušnosť ku slovenskej národnosti a túžbu žiť v Československu. Plánované referendum sa nikdy neuskutočnilo. Propaganda a provokácie bežali naplno najmä v Poľsku. Nároky Poliaci vyslovili okamžite po vyhlásení vzniku republiky a vojensky obsadili podľa nich sporné územia. Išlo nielen o Poľský Spiš, ale aj Poľskú Oravu a české Těšínsko. Nasledovali dialógy, vyjednávania, až nakoniec v Belgicku minister Beneš podpísal odstúpenie Spiša a Oravy, výmenou za Těšín. Počas druhej svetovej vojny, Slovenský štát spolu s Wehrmachtom vojensky získal tieto územia späť. Mimochodom hneď v prvý deň útoku na Poľsko a začatí WW2. Propaganda a provokácie tentoraz bežali naplno najmä u nás. Po skončení vojny už prezident Beneš vyjadril vôľu vrátenia podoby hraníc do predmníchovského stavu. Tak sa aj stalo. Celý spor sa ukončil až podpísaním zmluvy medzi ČSR a Poľskom roku 1958. Celý "konflikt" je samozrejme oveľa hlbší a vrstevnatejší (Medzinárodná arbitráž o Tatranskú Javorinu !), koho tento kus histórie zaujíma, naštuduje si detaily.
Ideme známou cestou cez Osturňu a našim prvý cieľom je obec Lapszanka. Úzka cesta cez kopce nie je určite pre každého známa, nás ale dostane presne tam, kde potrebujeme. Lapszanka je totiž obľúbeným miestom fotografov, pretože je odtiaľ boží výhľad na Tatry. Ja sa takisto rozhodujem trénovať so svojou zrkadlovkou práve na takomto vychytenom mieste. Na mieste otvárame ústa, skvelé horské divadlo. Som nadšený, spúšťam fotoošiaľ. Vidíme odtiaľ klasiku Belianskych Tatier - Havran, Ždiarska vidla, Muráň, Nový, ale aj Rysy, Mengusovské štíty, či Giewont. Úžasné.
Druhý cieľ je hneď za rohom. Dedina Rzepiska je cieľom takisto kvôli výhľadom na veľhory, ale chcem si pozrieť aj drevený kostol Matky Božej neutíchajúcej pomoci. Po príchode na miesto nás ale opäť stretne smola. Do kostola sa nedostávame, pretože Poliaci majú v pláne celý kostol pred Veľkou nocou vygruntovať od podlahy. Dokonca ma posielajú preparkovať Punto, pretože idú vystriekať vodou cestu pred svätostánkom. Sledujem, že to berú dosť vážne. Aspoň odtiaľ odfotím snáď najlepšie zábery na Tatry a poberáme sa ďalej.
V Poľsku má snáď každá dedina svoj drevený kostolík a ďalší je v dedinke Trybsz. Tento má prívlastok Sv. Alžbety Wegierskej a je zamknutý. Okolie je ale pekné, intímne a tak chvíľu spočinieme na mieste. Nikto tu neupratuje.
Cestu uzatváram miestom, kde som už síce bol, ale môj braček ešte nie a tým je Czorsztynskie jazero s hradom Niedzica. Rozpisovať sa o histórii tohto miesta by sa dalo veľa, keďže už to ale je mojim odškrtnutým cieľom, nebudem sa tomu venovať. Na mieste platíme parkovné, ľudí sa tu hemží už statočne. Ideme klasicky na hrádzu. Druhý breh jazera sme ale naposledy nepreskúmali, takže som rád, že som tu opäť. Môžeme preskúmať pohľady od piesočnatej pláže, ktorú tu Poliaci majú a zavŕšiť tak naozaj veľmi príjemný deň.
Všetky miesta a obce, ktoré sme v ten deň navštívili a cez ktoré sme išli (okrem spomenutých aj Czarna Gora, Lapsze Vyszne a Lapsze Nizne) boli kedysi slovenské, s majoritným slovenským obyvateľstvom. Nič už tomu ale v súčasnosti nenasvedčuje. Nič. V obci Lapsze Nizne sídli Towarzystwo Slowakow w Polsce (Spolok Slovákov v Poľsku), ktorí sa snažia nenechať upadnúť spomienku na svoje korene. Vraj sa v týchto obciach vyučuje aj slovenčina, hodina týždenne. Niektoré úrady majú dvojjazyčné pomenovanie v slovenčine. Počas zisťovania týchto informácií som ale narazil na tvrdenie predsedu spolku, že politika Poľska je veľmi nešetrná k menšinám všeobecne. Počas posledného sčítania ľudu v Poľsku sa k slovenskej národnosti prihlásilo už len cca 2 000 Slovákov. Odhaduje sa ale, že ich je asi celkovo okolo 12 000.
Výlet sa uskutočnil vo štvrtok 14. apríla 2022.
