Braček Joko ráno meškal, počasie ale vydržalo byť pekné počas celého nášho výletu, nemuseli sme sa plašiť. Ideme dnes opäť do Svitu, Baťovho mesta pod Vysokými Tatrami. Presnejšie do kopcov nad ním.
Pred dvomi mesiacmi sme boli na inom z dvoch svitovských náučných chodníkov, s názvom Kimbiark. Tentokrát preskúmame ďalšiu z lokalít pohoria Kozie chrbty, ktorou nás prevedie Náučný chodník Baba. Baba preto, pretože sa budeme nachádzať na území rovnomennej prírodnej rezervácie.
Auto parkujem pred jedným z obchodných reťazcov vo Svite a my smerujeme k lesnatým kopcom hneď pri meste, pričom prejdeme mostom aj ponad rieku Poprad. Na druhej strane je relaxačné zázemie miestnych obyvateľov, v podobe občerstvovacích podnikov i ubytovania. Pôsobivá je najmä jedna vežovitá stavba, pre mňa neznámeho účelu. Pri cintoríne nastupujeme na chodník, pôjdeme po zelenej značke.
Celá trasa má 4,4 km s miernym prevýšením 280 m. Hneď pri vstupe čítame ceduľu s oznámením, že vstupujeme do lokality s výskytom medveďa hnedého. Cesta vedie väčšinu trasy lesom, prvý a posledný výhľad je tiež iba obmedzený stromami. Čo vás nepriamo núti k rozhovoru s parťákom, užívate ticho a hudbu dreva. Snehu v týchto výškach, i keď v adekvátnom dátume, už niet. Kráčame po ihličí, listoch, tráve a hlinenom podloží.
Chodník nás vedie ďalej najprv cez nevýrazný vrchol kopca Malý Smolník (954 mnm). Trochu pookrejeme. Po ceste stretávame viacero skalných útvarov, ktoré oživujú krajinu a les. Prekvapuje ma veľké množstvo popadaných stromov, očividne pováľaných vetrom. Rozmýšľam, kedy k tomu asi tak došlo. Pomyselný vrchol túry je kopec Smolník (995 mnm), s väčšou skalnou rozpoltenou korunou. Tu je najvhodnejší bod na dlhšiu prestávku, pretože potom už budeme len schádzať dole.
Áno, síce pôjdeme už len dole, ale chodníček začína naberať veľmi estetický, snový ba až rozprávkový charakter. Až tu začínam cítiť, ako zo mňa opadáva to všetko. Veď viete. Krásny úsek cesty nás vyvedie trochu opodiaľ od vstupu do známej Lopušnej doliny.
Cestu od Lopušnej doliny prechádzame po asfaltke a keď nastupujeme na cyklochodník, začínam pozerať po svahoch napravo. Míňame menšiu skalnú stenu so značným odpadom pod ňou. Dokonca sa mi zdá, že nachádzam aj približné miesto, kde kedysi stál skokanský mostík, neviem. Úžasne sa mi ale pozdáva objekt vodojemu, postaveného z červených tehál, ktorého ale trestuhodne nemám fotku. Choďte pozrieť.
Výlet sa uskutočnil v utorok 26. marca 2024.
