Vždy si sa ma pýtala, prečo som sa "zadíval" práve do Teba. Nikdy som Ti na to však neodpovedal. Možno preto, lebo tých dôvodov bolo až príliš veľa. Ale vtedy som o nich ešte nemohol tušiť. Nevedel som vlastne ani Tvoje meno. Nevedel som o Tebe vôbec nič. Ale teraz toho o Tebe už viem viac... vlastne prepáč. O nás.
Ako ospravedlnenie (aj tak neviem, či to vlastne postačí...), Ti teraz poviem, čo milujem ja. Milujem, keď mi ráno nezvoní budík, ale voláš mi Ty, aby si ma zobudila Milujem, keď sa smeješ. Nikoho som ešte nevidel sa smiať krajšie ako Teba. Milujem, keď sa hráme ako malé deti. Milujem, keď mi hovoríš rozprávky, ktoré Ti hovorili vaši na dobrú noc, aby si sa nebála. Milujem, keď sa spolu učíme do školy (aj keď sa mi niekedy tak strašne nechce :) Milujem, keď ma nútiš jesť zdravú stravu, lebo viem, že Ti na mne záleží.
Milujem ten čas, keď sme spolu. Nič krajšie skrátka nepoznám.
