ROK
2015
Niekedy na jar.
Pamätám sa,že sa písal rok 2015.Pamätám sa,že nebola už ani zima,ale nebolo ešte ani leto.Pamätám sa,že už bolo vonku celkom príjemne a tak som si povedal,že by bolo asi dobré niečo pre seba urobiť napríklad nejakú fyzickú aktivitu.Preto som sa rozhodol ísť na prechádzku.Pamätáte sa na rok 2012,kedy som si kúpil svoje prvé auto - značky Pevgeot 206,modrá metalíza?
Tak presne do tohto istého auta som si na obed v Bratislave v nedeľu sadol a šiel teraz do ďaľšieho obchodného centra.Do obchodného centra,ktorý bol o niečo ďalej ako Aupark v Petržalke,čím som Vám teraz dal zjavne najavo,že som si už začal ako vodič oveľa viac dôverovať ako vtedy,keď som bol v Auparku a hľadal auto 13 hodín v parkovacom dome,pretože som zabudol,kde som zaparkoval.Luky si zamieril do Avionu.Neuveríte,ale zaparkoval som na prvý šup.
Ale!
Pre istotu som si odfotil miesto,kde som si zaparkoval svojho tátoša.Odfotené a hor sa na prechádzku.
Vošiel som do obchodného centra a musím Vám povedať,že som prešiel iba pár metrov a schytilo ma.
Neviem či je dobré,aby som to konkretizoval,že čo ma schytilo,ale určite to všetci veľmi dobre poznáte,že čo Vás môže schytiť v tú nejnevhodnejšiu chvíľu.A to čo ma schytilo naozaj nemôžem robiť nikde inde ako doma.Moja mamina by Vám vedela rozprávať,že ako malý som nemohol ísť na to čo ma vtedy schytilo ani vo vlaku.
Ale!
Mal som to už tak na krajíčku,že si to naozaj neviete predstaviť a vtedy Vám je už úplne jedno a hovoríte si nech sa deje vôľa božia.Vtedy si,ale vždy poviem,že som naozaj jeden skvelý tanečník,pretože také choreografie som schopný dať v tú danú chvílu,že ani na javisku tak neprepletám nôžkami.
Ale!
Zaťal som sa! Zaťal som v tej sekunde všetko čo sa zaťať dalo a dal som sa na útek po Avione hľadajúc nápis WC.
Ale!
Po nejakej chvíli sa mi podarilo nájsť nápis WC s fotkou,ale nie s ujom,ktorý stojí,ale s tetou ktorá sedí.Tak som sa dal na útek opačnou stranou,aby som našiel fotku s ujom.Konečne sa mi to podarilo,našiel som si svoju kabínku,ktorá bola voľná.A začala O P E R Á C I A s názvom: daj pozor na baktérie.
Ale!
Poznáte ten pocit,že to už ide,ale vy si jednoducho na tú wc dosku nesadnete dokým nebude kompletne obložená celým toaletným papierom?
Ale!
Konečne sa mi to podarilo a ja som si na tú dosku sadol.Sadol som si trošku krivo a celý ten toaletný papier spadol celý na zem a ja som aj tak sedel na holej doske plných baktérií.
Ale!
Verte mi,že už mi to v tej chvíli bolo,aleže úplne jedno.Netrvalo to dlho,ja som bol vybavený veľmi rýchlo čo,ale prišlo potom,tak čítajte ďalej.
Keď som vošiel do svojej kabínky tak som sa ani nezamkol,pretože som nestíhal a bolo mi to v tej chvíli úplne jedno,či niekto moju kabínku otvorí.
Ale!
V tom mojom boji s toaletným papierom som musel veľmi silno zabuchnúť dvere,pretože mi nešli po mojej potrebe otvoriť.Áno čítate dobre! Zasekol som sa v hajzli v Avione.Dvere nešli zvnútra otvoriť.Ja som si sadol naspäť na svoju dosku a hovorím si,nie toto naozaj nemôže byť ani možné.
Ale!
Keďže som herec a viem napodobniť niektoré scénky z filmov tak som si vtedy spomenul na Slnce seno a pár facek a tak som začal z WC kričať pomóc,pomóc presne tým istým spôsobom ako to bolo v tom filme poľským dabingom: ó bóže bóže, střílej, střílej a modlil som sa,že som to hovoril tak zaujímavo,aby som niekoho prilákal a poprosil ho,aby mi pomohol.
30 minút som to hovoril.30 minút a nikto nič.Ani sa nedivím,že sa nikto ani nepristavil,keď som si vo svojej kabínke všimol dierku na bočnej stene,neviem síce na čo tá dierka bola,ale asi tá kabínka mala za sebou niečo už oveľa viac ako len zapadnuté dvere na mojej kabínke.
Ale!
Mám pre Vás dobrú správu.
Po hodine sa našla dobrá duša,ktorá zavolala sbskára,ktorý zavolal údržbára,ktorý zavolal menežéra,ktorý dal povolenie hasičovi,aby vytrhli dvere.
Blížil sa čas večera,a ja som si doma povedal: bol to opäť jeden z mojich krásne prežitých dní.
S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
