ROK
2017
Niekedy v zime.
Tento môj ďaľší príbeh bude stáť opäť zato. Viete človek by si povedal, že si tie príbehy vymýšľam ,žiaľ nieje to tak. Ja som naozaj počas svojho života dostal prezývku “vyvolený”, pretože v mojom zivote sa mi naozaj dejú vtipné a zároveň trápne absurdity.
Tento môj ďaľší príbeh bude opäť zo Silvestra. Tento Silvester bol opäť pracovný, ale už nie v divadle(ak si chcete pripomenúť moju cestu vlakom za pracovným Silvestrom u nás v divadle tak prejdite na ( Trapas môj každodenný 9
ROK
2016
Niekedy v zime. )
ale bol som zabávať ľudí vo Vysokých Tatrách v jednom nemenovanom hotely - Solisko na Štrbskom plese.
Wow.
Keď mi zazvonil telefón, že by ma veľmi chceli na moderovačku do Tatier a priamo na Štrbské pleso tak som neváhal ani jedinú sekundu. A musím Vám povedať, že bol to naozaj jeden skvelý večer.
Ale!
Poďme pekne poporiadku.
Počas vianočných sviatkov som bol doma v Košiciach a do Tatier som šiel z Košíc, ale tentoraz autom. Bolo to naoazaj veľmi čarovné, pretože to boli ešte zimy, kde sme sa brodili snehom a Vianoce mali krásnu atmosféru.
Povedal som si, že do Tatier prídem skôr, aby som si ešte pred prácou oddýchol a trošku načerpal energiu a povedal si ako budem alebo presnejšie povedané ako uchopím moderovanie tento večer. Ten večer bol pre mňa veľmi dôležitý, pretože si ma objednala agentúra cez ktorú som
moderoval úplne prvýkrát a musel som na nich zapôsobiť, aby táto moderovačka nebola pre mňa posledná.
Prišiel som do tých krásne zasnežených Tatier, a že boli krásne a zasnežené. Zaparkoval som pred hotelom, šiel som sa prihlásiť managerovi hotela, zvítali sme sa, ubytoval som sa, zložil som si na izbe svoje veci, oblečenie, aby som ich nemal na večer pokrčené a hor sa ešte rýchlo na prechádzku popri Štrbskom plese, aby som sa nadýchal toho brutálne čerstvého vzduchu.
S managerom som sa dohodol, že pred večerom a akciou máme ešte dosť času, aby sme si este prešli program a tak som sa vybral na prechádzku.
Čítajte ďalej moji milí.
Po prechádzke som sa vrátil naspäť na hotel s managerom sme si prešli program a čakala ma už len príprava na večer.
Bolo 6 hodín večer. Brutálne som sa načančal. Urobil som sa za fešáka, navoňal som sa zobral mikrofón do ruky a o 7dmej som otvoril pesničkou silvestrovský večer. Na úvod som zaspieval “Dva roky jezdím bez nehod” čo je pri mojom šťastí veľká guráž si dovoliť toto zaspievať, ale proti gustu ako sa hovorí.
Čítajte ďalej.
Večer je v plnom prúde. Ako naozaj. Ešteže som si so sebou zobral viac košiel, pretože som bol spotený ako keby som mal tréning vo fitku. Prezliekal som sa ako na bežiacom páse a na ľuďoch bolo naozaj vidieť, že sa bavia. V hlave som celý čas počul svoj hlas ako mi hovorí: Luky akože klobúk dole pred Tebou. Pozri sa čo ty s tými ľuďmi robíš. Neuveriteľne sa bavia a Silvester si urobil presne tak ako má byť.
Po čase som už bol naozaj energeticky zošrotovaný, pretože keď ja niečo robím tak to robím naplno a nič nerobím na pol plynu.
Naozaj som už nevládal stáť na nohách a robil som to len preto, aby sa ľudia, ktorým som robil zábavu sa naozaj bavili a neľutovali, že si za tento večer zaplatili.
Čítajte ďalej. Trapas sa blíži neuveriteľnou rýchlosťou. Priam rýchlosťou blesku.
Okolo 22:30 prišla za mnou jedna pani a hovorí mi…
Pani: Prepáčte, že Vás ruším pán moderátor. Musím Vám povedať, že sa naozaj veľmi dobre bavíme a večer je naozaj super. Nikdy sme sa tak dobre nebavili ako dnešný silvestrovský večer, ale neviete mi prosím Vás pekne povedať,že kedy už konečne príde Lukáš PAVLÁSEK?
Ja som sa na ňu kukol a neveril som vlastným ušiam, že čo som práve počul.
Narobený a spotený jak jedno hovädo jej hovorím.
Ja: neviem pani zlatá možno už je tu. Dig rehot.
S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
