S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
ROK
2011
Niekedy pred letom.
Bol máj.Skoro letný čas a tretí ročník v plnom prúde.Bakalársky ročník.Čakali ma štátnice, obhajoby bakalárskej práce a ďaľšie prijímačky na magisterský stupeň.Aby toho nebolo málo začal som ešte veľmi tuho uvažovať nadtým, že cez leto by som sa mohol prihlásiť do autoškoly a že využijem prázdniny na to, aby som si urobil vodičský preukaz.Keďže ja som stará poctivka dôkladne som sa pripravoval.
Bakalára a prijímačky som urobil na prvýkrát a hurá leto. Ako som si sľúbil, tak hneď na druhý deň som svoj sľub aj splnil. Zapísal som sa do autoškoly. Nikdy som nebol technický typ, ale už v tej dobe som vedel, že vodičák sa mi raz určite zíde.A hovorím si teraz je ten správny čas. Luky sa šiel zapísať do jednej nemenovanej košicej autoškoly T O N E L a začal sa mi kurz. Nechápal som čo tam robím, pretože som nechápal ani jednej križovatke a vždy, keď som sa pozrel na nejakú simuláciu tak som pochopil, že pokus-omyl fungovať asi nebude.V hlave mi išlo celý čas: Luky daj tomu šancu. Ale musím sa pochváliť, pretože najlepšie mi išla teória, ktorú som natrepal do hlavy rad dva.Veď som predsa herec.Niekde predsa svoju profesiu už musím zúžitkovať.Na tej teórií bolo najlepšie to, že testy boli voľne dostupné na internete a robil som ich každý jedeň deň kým som sa presne od slova do slova nenabiflil presný postup správnych odpovedí pri každom jednom teste. Druhá časť výcviku bola pre mňa oveľa horšia. Luky si už musel sadnúť do auta, naštartovať a pohnúť sa.Moja prvá jazda bola veľmi vtipná. Čistá blondýna za volantom.Prvé čo som urobil bolo, že som si musel napraviť spätné zrkadlo.Síce nevedel som prečo to robím, ale pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som sa v tom maličkom okienku videl.Naštartoval som a auto mi zdochlo.Túto svoju teóriu som zopakoval po sebe niekoľkokrát až môjmu inštruktorovi praskli nervy a vyhodil ma z auta.Na druhý deň som vymenil inštruktora, pretože mi nikto nebude hovoriť, že to čo robím - robím predsa nesprávne.Dostal som nového inštruktora, ktorý ma chápal a hneď na našej prvej hodine to zobral pekne od piky. Aby ste mi rozumeli.Nesadli sme si hneď do auta,ale stáli sme pred ním. Môj inštruktor stál vedľa toho auta a ja oproti môjmu inštruktorovi. Výuku zobral veľmi vážne.Zoznámili sme sa a začal veľmi direktívne. Nevedel som čo si mám o tomto celom myslieť, ale hovorím si O.K.Jeho gestikulácia bola obrovská.
Lukáš toto je auto.A ukázal na to auto, ktoré stálo vedľa neho.Nechápal som, a preto som začal rýchlo hlavou hľadať skrytú kameru.Keď on, ale pokračoval ďalej že: Lukáš toto sú dvere.A to už pre mňa až taká sranda nebola. Keď mi začal predstavovať kľučku na aute vtedy som ho už stopol a vysvetlil mu, že som úplne v poriadku a zatiaľ nemám papier na hlavu. Viete čo urobil? Rýchlo si zobral svoj notes a niečo si začal overovať.Po chvíli sa ho pýtam.Stalo sa niečo? V tom sa na mňa pozrel a hlboko sa mi ospravedlnil, pretože sa pomýlil s klientom po mne, ktorý bol z chránenej dielne.V duchu si hovorím.Toto snáď ani nemyslel vážne?Veď aj keby som z tej chránenej dielne bol, tak nemá právo sa takto správať a robiť si z môjho zdravotného stavu srandu.I keď si z toho chudák určite nerobil žarty a musel mať pred “našou jazdou” veľký stres. Bolo na ňom, ale vidieť, že sa trošku uvolnil a našu jazdu sme dokončili úplne bez problémov.Musím, ale povedať, že tento môj inštruktor bol naozaj skvelý.Veľmi veľa ma toho naučil.Veď čítajte ďalej.Porozprávam Vám ako prebiehali moje záverečné skúšky.Konečne po dvoch mesiacoch prišiel ten deň “D” ako sa hovorí.Ráno som vstal a dostal som sa do obrovského stresu.A určite si ma už viete predstaviť, že čo somnou stres robí. Veď to je ešte horšie ako stáť na javisku a rozosmiať divákov.Prišiel som na miesto, kde sa skúšky z autoškoly konali.Prvé kolo ak to tak môžem nazvať bola skúška z testu.A hádajte čo.Test som urobil bez jednej jedinej chyby.A dokonca s plným počtom bodov.Síce som nerozumel ani jednej jedinej otázke a ani zadaniu, ale test dopadol na výbornú.Hovorím si: paráda!
Druhé kolo už prebiehalo na parkovisku.A tí, ktorí robili vodičák vedia o čom budem teraz písať.Tak, aby som pokračoval ďalej.Druhé kolo bolo časovo limitované.Máte nato desať minút.Zadanie znie.Slalom cez kužele, pozdĺžne parkovanie a kolmé parkovanie s cúvaním.Luky už čaká na svoju príležitosť kým si sadne do auta a predvedie svoje majstrovské dielo.Zabudol som podotknúť, že ten časový limit bol naozaj stopovaný príslušníkom policajného zboru.Ešte ani do teraz som nepochopil prečo práve parkovanie bolo časovo limitované, keď predsa parkovať sa má hlavne s rozvahou, porozumením a patrične vzdialene od ďalších áut, aby sme krásne vedeli otvoriť naše dvere bez toho, aby som plnou silou trepol dverami do veďľajšieho auta a spôsobil mu škrabanec alebo niečo podobné.Prišla tá chvíľa.Luky si sadne do auta.Policajt na mňa mávne čo pre mňa znamenalo signál nato, aby som sa pohol.Musím sa pochváliť išlo mi to naozaj parádne.Po chvíli na mňa máva policajt a ja, keďže som slušne vychovaný som mu zamával tiež.Až keď mi zpod kapoty začalo dymieť veľmi rýchlo som sa spamätal.Pribehol ku mne pán policajt a niečo mi ukazuje rukami.Teda konkrétne točil oboma rukami.Tak si hovorím: teraz si chce skákať na švihadle? Vybral si dosť divnú chvíľu, ale proti gustu…ako sa hovorí. Došlo mi to až vtedy, keď mi zreteľne začal ústami artikulovať, O K N O. Hneď som stiahol okienko samozrejme, že na druhej strane nie na tej na ktorej stál pán policajt. Až po chvíli išlo to správne okno dole a pán policajt sa ma pýta. Ehm pán vodič. Musím sa Vám priznať, že mi trošku zdvihol sebavedomie tým pán vodič čím ma rovno už pasoval za svojho kolegu, ale vzápätí ma dal hneď dole, pretože sa ma pýta. Pán vodič nemáte tak náhodou zatiahnutú ručnú brzdu? V živote sa mi tak nerozklepala pravá a aj ľavá noha. Už len to ako som pred ním musel vyzerať, by som si vodičák nedal. Úsmev v kŕči od ucha k uchu a vyzeral som ako polodebil s epileptickým záchvatom. Hlboko som sa mu začal ospravedlňovať a sebe si hovorím, že ty si riadny debil Lukáš. Na to sa pán policajt ku mne sklonil a hovorí mi: zoznámim Vás s mojou ženou?
S M E J M E SA
Pamätaj: smiech lieči
