Boli to silácke reči: „to musíte robiť takto“, „prečo ste to urobili, úplne inak ako som vám to hovoril“, skritizovali Vašu úprimnú snahu – zopár jednoduchými vetami. Vaše nadšenie dostalo facku, a úplne zamrzlo bez nádychu nádeje. Podobné scenáre zažívajú aktívni ľudia dennodenne. Sú to aj moje vlastné skúsenosti, ktoré opisujem. Prečo zažívame skúsenosti, ktoré nadšených ľudí stlmia? Prečo vidím, nadšené občianske združenia snažiace sa o dobrovoľnú činnosť dostávať kritické komentáre bez náznaku snahy im pomôcť alebo sa pripojiť k dobrovoľnému nezištnému dielu.
Spomínam si z mladosti na jednu kázeň obyčajného farára z dediny. Veľakrát takýto farári majú neuveriteľnú snahu porozumieť bežným ľuďom. V tej kázni, farár opisoval ľudí, ktorí neustálou snahou podsúvať kritiku, sa správajú ako tulene. Disponujú obrovskou dávkou rečníckeho talentu, ale ich skutky tomu nenasvedčujú. Dávajú ruky od skutkov dozadu, ako tulene snažiace sa pohybovať po zemi.
...poznáte to, však: „skutek - utek“...
Po tejto kázni som si uvedomil, že ak chceme aby naša spoločnosť, komunita, obec dosiahla úspech nemôžeme sa správať ako tulene. Nechcem sa hrať na morálneho kazateľa, sám som veľakrát zapochyboval, ale momentálne si však uvedomujem túto jednoduchú priamu úmernosť. Čim viac sa naše slová zmenia na skutky, tým viac dosiahneme dobro a napredovanie v našej obci a to platí pre každého.
