Luky Macak
Nesprávajme sa ako tulene
Určite ste zažili moment, keď ste sa rozprávali – komunikovali s niekým, kto vo Vás vyvolal emócie kritiky a bezhlavých riešení všetkých problémov.
Určite ste zažili moment, keď ste sa rozprávali – komunikovali s niekým, kto vo Vás vyvolal emócie kritiky a bezhlavých riešení všetkých problémov.
Dlhé roky sa vedú debaty medzi komunálnymi politikmi o tom, čo je základom úspechu prosperujúcej obce či mesta.
Máme po voľbách. Vytvorili sa nám 3 skupiny ľudí. Tí, ktorí vôbec nie sú spokojní s výsledkami volieb, potom tí, ktorí sú spokojní iba z časti a nakoniec aj tí, ktorí sú nadmieru spokojní.
Rozhodol som sa napísať tento blog možno aj preto, že je také deprimujúce počasie, ale možno aj preto, že ma to trápi už dlhšiu dobu a potreboval som s tým výjsť von.
V piatok 25. júla som mal tú česť navštíviť obec Baška v okrese Košice – okolie asi 9 km od mesta Košice. Pozval ma starosta obce Ján Serbin. Bol som milo prekvapený ako sa obec zmenila po skoro 3 volebných obdobiach starostovania pána Serbina a tento blog bude práve o tom, ako sa obec vie zmeniť keď sa nesedí, ale pracuje.
Slovenský vidiek trápi z dlhodobého hľadiska stagnujúci rozvoj. Vidieť to hlavne v obciach, ktoré nedokážu efektívne využívať všetky svoje zdroje. Či už zdroje ako práca, pôda a pod. Jedna z možnosti ako pomôcť rozvoju obce je založenie obecnej firmy, ktorá pri dobrom spravovaní dokáže kvalitne pomôcť k rozvoju obce.
V Novembri v roku 2014 sa uskutočnia komunálne voľby, v ktorých si budeme vyberať svojich zástupcov do obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. Tak isto aj starostov a primátorov. Viem, že je ešte do tohto dátumu veľmi ďaleko a pred nami sú oveľa dôležitejšie prezidentské voľby a voľby do EŮ parlamentu. Cieľom môjho blogu je skôr ponúknuť ľuďom a možným kandidátom pohľad na to, aký by mal byť správny starosta, respektíve podľa čoho si vyberať. Preto prinášam 5 možných vlastností dobrého starostu. Vychádzal som zo skúsenosti a stretnutí starostov, ktorých považujem za vzorné príklady.
Nuž, dnes som mal tú česť využiť služby ZSSK a šiel som vlakom z Ružomberka do Košíc. Medzičasom som šiel kúpiť kávu do “reštauráku” a čo nevidím, všade po vozňoch nalepené nálepky s textom “Fico, kde sú istoty?”(viď obrázok) Tie nálepky boli všade, na dverách, na prechodových dverách a každý vyšší ako 140 cm to určite zbadal. :-)
Hľa, cirkev. Ako ďalej? Pýtam sa sám seba, ako jeden z veriacich a brat brata v Katolíckej cirkvi. Je mi smutno z toho, že petrova cirkev bola vybudovaná na láske a porozumení a vzťahy medzi nami sú presným opakom.
Včera došlo k nehode vlakov, ktorá otriasla celým Slovenskom. Osobný vlak narazil zozadu do druhého, vyžiadalo si to viac ako 20 zranených a rušňovodiča, ktorý je vo veľmi kritickom stave. O čom však bude tento článok? Už dlhšiu dobu pozorujem ako viacerí moji priatelia na FB, ale aj face to face nadávajú na železnice. Keď chcú ísť domov, tak všetko mešká, stále sa niečo pokazí. Jednoducho, nikdy to nie je tak, ako by chceli. Prečo je tomu tak? Chcem obhájiť železničiarov, ktorí za to skutočne nemôžu, pretože veľa udalostí, ktoré sa stanú, sú práve zapríčinené nami, bežnými občanmi.
Mladý človek, osobnosť, ktorá chce napredovať, študuje, pracuje, učí sa novým skúsenostiam. Je to osoba, ktorá neustále čelí novým a novým nástrahám. Je utláčaný a nechaný na pospach zlu.
Včera sa stala veľmi funny vec. Pani ministerka Zvolenská si priniesla na prvé októbrové rokovanie vlády ovečku „Ove“. Samozrejme, že plyšovú... O skutočnú by sa nevedela postarať, ako sa nevie postarať o slovenské zdravotníctvo. Poďme ale k skutočnému problému. Vláda už v júli schválila zlúčenie všetkých poisťovní do jednej štátnej. Moja mama mi povedala: Však aj tak to máš jedno. Každá poisťovňa je na jedno kopyto.“ Tak som jej vysvetlil, že to tak nie je. A to je len maličkosť. Poďme si to vysvetliť...
Tento týždeň sa udiali mnohé udalosti týkajúce sa rómskej problematiky. V parlamente SDKÚ-DS neprešiel zákon o čiernych stavbách a Majo Kotleba neprešiel nadtonážnu prietrž slovenského komanda pod Krásnou Hôrkou. Mňa to tiež inšpirovalo. Napísal som tento blog, aby som vám porozprával o tom, aké mám skúsenosti s Rómami.
Neustále si dávame otázku či žijeme skutočne plnohodnotný život alebo len tak „prežívame“? Je to posun v myslení ľudí, ktorý odráža dobu, ktorú žijeme. Skvelé to vystihol kazateľ Daniel Pastirčák, ktorý tvrdí že sme sa prestali pýtať „aký má život zmysel?“, ale nahradili novou otázkou „aká je naša životná úroveň?“.