Úspešná likvidácia podnikateľského prostredia v duchu bolševistickej ideológie, zhoršovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia, posilňovanie postavenia zamestnanca na úkor zamestnávateľa, ale neustále zmeny zákonov, korupcia a zhoršujúca sa vymožiteľnosť práva je klincom do pomyselnej rakvy malých a stredných podnikateľov na Slovensku. Na Slovensku neustále vymýšľajú všetky vlády (je jedno či pravicové alebo ľavicové) spôsob ako zabrániť daňovým únikom a odlivu dividend. Pritom možno by nebolo na škodu pozrieť sa do minulosti. Málokto si v dnešnej dobe spomenie na čom bola postavená ekonomika povojnového Nemecka resp. jeho západnej časti. Vtedajší predseda vlády (1949 ÷ 1963) Konrad Adenauer presadil v Nemecku zdanenie zisku vo výške 100% po odpočítaní výšky investícii, zmrazil platy v štátnej správe vrátane odmien, zaviedol progresívne zdaňovanie miezd, zrušil v štátnej správe mzdové doložky, presadil budovanie dopravnej infraštruktúry a zafixoval ceny základných potravín.
Tieto opatrenia mali za dôsledky:
1) Zdanenie zisku vo výške 100% po odpočítaní výšky investícií
Dôsledok: Firmy a podnikatelia boli nútení investovať zisk do rozvoja svojich firiem a podnikania, čo prinieslo rýchlejší rast produkcie a rozvoj podnikania, vyššiu zamestnanosť, viac peňazí pre zamestnancov, vyššiu spotrebu, viac peňazí v štátnej pokladni a nižšia zadlženosť.
Realita Slovenska: Daňové úniky, odliv dividend, zhoršenie podnikateľského prostredia, rastúca nezamestnanosť, nižšia spotreba, rastúca zadlženosť.
2) Zmrazenie platov v štátnej správe
Dôsledok: Ľudia získali pocit spolupatričnosti, lebo politici, štátny úradníci, sudcovia a prokurátori sa spolupodieľali na ich zlej situácie súvisiacej s tým, že Nemecko prehralo vojnu.
Realita Slovenska: Časť štátnych úradníkov si platy zmrazila, časť žiaľ nie - súdna moc.
3) Progresívne zdaňovanie miezd
Dôsledok: Manažéri a riaditelia firiem mohli zarábať max. trojnásobok bežného robotníka. Ak riaditeľ či manažér dostával viac, automaticky mu bol tento vyšší príjem zdanení vyššou sadzbou.
Realita Slovenska: Platy manažérov a riaditeľov dosahujú mnohokrát viac ako 10 násobok platu robotníkov bez zvýšeného zdaňovania.
4) Mzdové doložky
Dôsledok: Neexistovali tzv. zlaté padáky
Realita Slovenska: Bežnou realitou najmä v podnikoch pod správou štátu, že sa podriadení mnohokrát blízki politickým stranám odmeňujú mzdovými doložkami zaručujúcimi tzv. zlaté padáky.
5) Budovanie dopravnej infraštruktúry
Dôsledok: Rýchlejší, jednoduchší pohyb tovaru a ľudí po krajine, čo pomáhalo ekonomike.
Realita Slovenska: Za 25 rokov nedokázali vlády spojiť diaľnicou Bratislavu s Košicami a hanbou je budovanie železničného spojenia na rýchlosť 160 km/h pričom vo vyspelej Európe jazdia vlaky viac ako 300 km/h.
6) Fixovanie cien základných potravín a služieb
Dôsledok: Nedochádzalo k výkyvom na trhu, ľudia si mohli v ťažkých povojnových časoch kúpiť základné potraviny a služby, pričom sa plne vyžívali lokálne zdroje.
Realita Slovenska: Zdražovanie i tých najzákladnejších potravín začalo už zavedením rovnej dane, ktorá sa nemala nikdy vzťahovať na potraviny, lieky a knihy, utlmenie ba až likvidácia domácej a lokálnej produkcie potravín a dovoz lacného šmejdu z Poľska, Činy a podobných krajín.
Celkovým efektom bolo, že štát mal plnú kontrolu nad svojou peňažnou politikou a povojnové Nemecko (jeho západná časť) zažilo v nasledujúcich 10 rokoch hospodársky zázrak, z ktorého ťaží dodnes. Otázkou zostáva, či v rámci Európskej únie je možné realizovať podobné kroky aj na Slovensku.
