Všetci kompetentnía hlavne poskytovatelia služieb súvisiacich s turizmom sa nesmiernečudujú a nedokážu pochopiť prečo to tak je. Pritom je to také jednoduché.Každý človek chce za svoje peniaze čo najviac a to najlepšie. Výnimkou užnie sú len bohatí, ale konečne už i obyčajní ľudia. Žiaľ naše Tatrynedokážu ponúknuť za tie isté finančné prostriedky to, čo ponúkajútrebárs Alpy. Úmyselne som zvýraznil slová: „Za tie isté finančné prostriedky“,lebo keď v Alpách dostanete za tie isté peniaze navyše napríklad len takúmaličkosť ako je prívetivý úsmev recepčnej alebo keď k Vášmu stolu prídevečer majiteľ hotela alebo penziónu a opýta sa Vás aký ste mali deň, čiste spokojný a pozve Vás na pohár vínka, znamená to pre Vás ďaleko viac,ako to, že sa v hoteli v Tatrách dohovoríte materinským jazykom. Totoje len pár z obrovského množstva maličkostí, ktoré Vás dokážu naplniť pocitom,že ste pre niekoho ako zákazník dôležitý a podvedome začnete rozmýšľaťo tom, že sa do tohto hotela opäť vrátite aj o rok. A veď ono aj stedôležitý, veď im prinášate peniaze a umožňujete prežiť. Toto je to, čou nás a najmä v Tatrách mnohí poskytovatelia služieb súvisiacichs turizmom doteraz nepochopili. A to už nehovorím o takýchveciach, ako je grátis trebárs využitie relaxačného, terapeutického či fitnescentra, grátis Ski Pass či požičanie skútra alebo štvorkolky, poskytnutiešpeciálnych zliav trebárs v neďalekej vinárničke či typickej regionálnejreštaurácii, či obchodíku so suvenírmi. A to len preto, že ste klientmineďalekého hotela či penziónu. Viem z vlastných niekoľkoročnýchskúseností, že pre mňa znamená ďaleko viac to, že hotelier sa ma ráno pri cestena raňajky opýta ako som spal a či nie je niečo čo by som potrebovala on mi to môže splniť, ako to, že Tatry sú naše = Slovenské a mal bysom podporovať domáci turizmus, tak ako to odznieva z úst mnohých poskytovateľovslužieb súvisiacich s turizmom na Slovensku. Pre mňa je ďaleko dôležitejšie napr.nestáť v nekonečných radách na vlek, mať perfektne upravenú zjazdovku či dobrepripravenú a udržiavanú bežkársku stopu, ako to, že trávim dovolenku doma naSlovensku. Tu naozaj nie je národná hrdosť na mieste. Mne je ako zákazníkovi,ktorý chce za svoje peniaze dostať to najlepšie úplne jedno, že Tatry mám tzv.za rohom, 1,5 hodinky jazdy autom, hlavne keď ešte len vystúpim na parkoviskupred hotelom z auta a už chce niekto odo mňa peniaze za parkovné,pritom sa ani neopýta, či nie som náhodou klientom priľahlého hotela. Bezmihnutia oka oželiem nepohodlie predstavované šesťhodinovým cestovaním autom, pripadnekrátky let lietadlom na Rakúsko-Taliansko-Slovinské pohraničie, keď viem, že tusa ku mne bude správať nielen majiteľ hotela úctivo, ale aj jeho zamestnanci. Keď viem, že sa budú usmievať, budú úctiví, prívetiví a ochotní kedykoľvek mi pomôcť a splniť mi i to najmenšie želaniea hlavne dajú mi pocit, že som pre nich dôležitý a že im záleží natom, aby som bol úplne spokojný. Skrátka urobia pre mňa maximum. Na Slovensku sastále stretávam, aj keď treba podotknúť už v čoraz menšej miere lens tým, že nadobudnem pocit, že jediné čo u nás poskytovateľov služiebspojených s turizmom a to najmä v Tatrách, zaujíma len to, akoz Vás vyžmýkať peniaze. No a potom sa veľmi čudujú, že nielen domáca, alehlavne zahraničná klientela odchádza za ďaleko lepšími podmienkamia hlavne ďaleko lepšími službami za tie isté finančné prostriedky do Álp.Mali by si asi konečne položiť otázku, prečo je tomu tak a niečo s týmurobiť.
Viem, že zázrakyna počkanie robiť nikto nevie, že ešte na Slovensku asi stále prevládasocialistické ponímanie poskytovania služieb súvisiacich s turizmom, ale týchnecelých dvadsať rokov bolo snáď dostatok času na to, aby sa niečo zmenilo. Aleono je potrebné asi ešte ďalších dvadsať rokov, kým si poskytovatelia týchtoslužieb uvedomia, že iba spokojní zákazníci, ktorí sa opakovane vracajú na tieisté miesta sú tí, čo im prinášajú peniaze. A samozrejme mali by si tiežuvedomiť, že na každý negatívny zážitok je potrebných minimálne desať pozitívnych,aby celkový dojem z poskytnutých služieb zanechal u klienta pocit spokojnosti.
