Keď som prišla pozrieť na MINIFEST, stretla som tam po dlhom čase jednu moju dobrú kamarátku (Aňu). Nevideli a nepočuli sme sa veľmi dlho a tak sme sa mali aj o čom porozprávať. Určite mi dáte za pravdu, že keď sa s niekým dlho nestretnete, tak obyčajne padajú otázky typu: Ako sa máš? Čo máš nového? Čo porábaš? a pod....
Takéto stretnutia mám osobne veľmi rada a je to ešte zaujímavejšie pokiaľ sa k Vám pridajú aj ďalší známy a vediete úžasné a dlhé rozhovory. No niekedy stačí hoci aj desať minút a ste v "siedmom nebi." Postupne sme sa vzdialili do jednej miestnosti, kde sme sa rozprávali štyria, občas tam vbehol niekto iný, pokecal s nami... Rozprávali sme si rôzne zážitky, čo sa nám prihodili a pokiaľ to bolo možné a reálne, tak sme to podložili rôznymi zaujímavými fotografiami.
Ale tie fotky, čo som mala možnosť dnes, resp. včera, to sa nedá ani opísať. Aňa sa nám priznala, že si urobila spolu s jej kamarátom letecký výlet ponad našu krajinu. Tie fotografie boli nádherné, niečo také krásne som veľmi dlho nevidela. Občas som mala pocit, že vidím iba obyčajný obraz namaľovaný nejakým maliarom a tie domy, paneláky vyzerali ako postavené z nejakého papiera. Jednoducho nádhera, kopce, príroda, lúky, celá tá krajina. Ani vo sne by mi nenapadlo, že Slovensko je také nádherné. No a keď vidíte z diaľky alebo z výšky lúku plnú kvetov, kde každý kvet má inú farbu. Nepripomína Vám to nejaký obraz plný pestrých farieb??? Veru mne áno.
Človek, ktorý to neuvidí na vlastné oči, tak si to možno nevie ani predstaviť a preto verím, že sa to aj mne podarí vidieť nielen z rôznych fotografií, ale vlastnými očami. Musí to byť niečo neuveriteľné, keď sa môžete pozrieť na vlastnú krajinu v ktorej žijete z iného pohľadu ako len zo zeme.
A na záver už len toľko, že naša krajina, SLOVENSKO, je naozaj nádherná, výnimočná a očarujúca, ktorú nám mnohí a mnohí len závidia: A ak chceme, aby nám ju iní závideli, tak si ju musíme chrániť a hlavne vážiť si to, čo nám tá príroda dáva.
