V prvej časti môjho denníka sa budem venovať mojim začiatkom. Takže ako správny bežec som sa musel vyzbrojiť novými bežeckými topánkami a nejakou tou súpravou (nemyslím súpravu klúčov, ale nejakú tú šuštákovú súpravu). Druhým krokom bolo si preštudovať nejaké tie matroše o behaní. Zaujímalo ma hlavne ako dýchať, aby si nemysleli, že sa práve zo zákruty vyrútil besný divočák a pritom ide iba o život lapajúceho bežca, ktorý sa práve snaží nadýchnuť. Takže teoretická časť bola zmáknutá na jednotku, ale až neskôr som pochopil prečo sa vraví, že prax je niečo iné ako teória. Posledným krokom bolo preskúmať terén a vypracovať nejakú tú trasu smrti. Po jej vyhotovení už nič nechýbalo k mojim bežeckým začiatkom. A tak prišiel môj deň D (po dobehnutí by som to D dal omnoho menšie).V ten osudný deň som sa ešte naposledy rozlúčil s priateľkou, spísal moju poslednú vôlu a vyrazil som naprieč nehostinnou betónovou džunglou zvanou Podravka ( pardon Dúbravka ). Teraz sa vám pokúsim opísať moje pocity z prvého behu, ktorý trval asi 30 minút.1 min.- plný elánu som sa rozbehol s pocitom, že robím niečo pre seba.5 min.- začínam pociťovať neznámu bolesť v nohách a takisto mi začína dochádzať kyslík.10 min.- mám pocit, že nohy bežia ešte len siedmu minútu a tiež začínam uvažovať koľko vydrží človek bez dychu. Tu prichádza moja prvá prestávka.12 min.- opäť začínam bežať.15 min.- k problémom s dýchaním sa pridáva rozmazanosť zraku a nevoľnosť (som rád, že som pred behom nejedol).18 min.- začínam rozmazaným pohľadom (pokiaľ ešte vidím) hľadať nejakých potencionálnych záchrancov. Stretávam len staršiu pani a pri pomyslení, že ma oživuje naberám druhý dych.20 min.- prichádza druhá prestávka pre nedostatok kyslíka.22-30 min.- z týchto minút Vám moc toho nemožem opísať, pretože som začal strácať vedomie a domov som sa dostal asi len po pamäti.60 min.- som pol hodinu po behu a konečne začínam rozoznávať veci a postavy okolo mňa. Začína sa mi vracať zrak a sluch a tiež schopnosť rozprávať.Takže asi takto dopadol môj prvý bežecký deň, ale nevzdal som to a pokračoval som v tréningu o ktorom sa dočítate v ďalších častiach.P.S. Tento príbeh bol napísaný podľa skutočných udalostí.
Môj bežecký denník part 1.
Na začiatok pár vecí, ktoré ma viedli k behu samotnému. Bolo to asi niekedy v októbri minulého roka, keď som sa postavil na váhu a s prekvapením som zistil, že som pribral sedem kíl. Takže prvý dôvod bola moja stúpajúca váha a bál som sa aby mi v zime deti nepchali mrkvu miesto nosa, keď si ma budú mýliť so snehuliakom a v lete aby kvôli mne nemuseli volať Greenpeace lebo pri Eurovei sa z Dunaja senzačne vyvrhla na breh veľryba. Druhý dôvod bola moja kondícia, ktorú som stratil a tú som potreboval pri malom futbale a priateľke. Samozrejme aby som s ňou mohol variť a upratovať neviem načo zasa myslíte. Dôvody boli jasné a tak som mohol začať behať.