Je to naozaj problém mnohých rodín. A naozaj mnoho ľudí už zažilo typickú modelovú situáciu. Je neskoro večer a vtom počujete otváranie dverí. Ako to už býva zvykom do chodby sa dotacká podnapitý rodič. Treba to priznať, ale naozaj to zvyčajne býva hlava rodiny čiže otec. Viete ako sa to hovorí muži majú alkohol a ženy neveru. No ale vráťme sa k téme. Otec sa dotacká do kuchyne a tam už čaká pripravená jeho žena. A začína sa hádka, ktorá je stále o tom istom a na úrovni asi tak 5 ročných detí. Muž je agresívny pretože alkohol dodáva neskutočnú silu. Keby v Sparte poznali borovičku tak vám garantujem, že 300 Sparťanov tých niekoľko tisíc Peržanov určite porazia. Manželka je už fajnovo nasratá a tak nečaká na nič iné len ako mužovi ponadávať do ožranov a do napitej sviňe. A táto hádka má aj rôznu dľžku trvania. Zvyčajne je periodicky úmerná s tým kedy sa muž rozhodne ísť konečne spať. Takže môže trvať tak 30 až 180 minút. S odstupom času by im tie hádky aj začali chýbať.Hlavný problém ale je, že z 80% sú to aj rodičia. A pri tých sprostých hádkach zabúdajú že spolu s nimi žije v tom byte ešte niekto, kto zato naozaj nemôže, ale tie hádky znáša horšie ako oni samotní. Rodičia zabúdajú na svoje deti. Na tie deti, ktoré sa po celý ten čas krčia pod perinou so slzami v očiach a so strachom čo sa stane. Vtedy sa z rodičou stávajú neskutočný sebci, ktorí na svoje deti neberú žiadny ohľad. V tej chvíli ich nezaujíma čo prežíva ich mladý syn alebo dcéra. Nezaoberajú sa tým čo sa mu odohráva v jeho mysli keď sa medzitým oháňajú na seba nadávkami a často si hrozia rozvodom. Kďe sa vtedy pominie tá ich rodičovská láska? Na toto vám naozaj neodpoviem, ešte nie som rodič. Zatiaľ to možem vnímať len z toho opačného pohľadu.Ale ako sa hovorí všetko zlé je aj na niečo dobré. Teda aspoň ja som sa niečo naučil. Nikdy nedopustím aby toto museli niekedy zažívať na vlastnej koži. Chcem aby vyrastali v rodine bez hádok a aby si mohli raz povedať akého mali úžasného otca.P.S: svojich rodičov milujem nadovšetko a za všetko im patrí moja úprimná vďaka
11. aug 2008 o 16:15
Páči sa: 0x
Prečítané: 981x
Prečo trpia deti?
Na začiatok chcem povedať, že to o čom idem písať nie je len nejaká dedukcia. Ale prežil som si to na vlastnej koži a určite aj mnohí z vás.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)