Svet okolo nás je mafia. Treba plakať, nie konať, zbúrať !

Mali sme aj také hobby. Vymieňali sme si zaručené adresy firiem a texty v angličtine, nemčine. Každý týždeň som zosnoval list so žiadosťou o prospekty, nálepky, propagačné materiály. Potom som už netrpezlivo čakal poštárku. Ťažko dnes opísať pocity z obálok, ktoré obsahovali pre nás vzácne poklady. Už len známky a veľké úhľadné obálky boli úžasné. A obsah, ten skrýval tajomstvá! Čiernobiely prospekt sa rátal a farebný sme listovali donekonečna. Pomocou slovníkov sme lúštili funkcie zložitých zariadení ako napr. portálové žeriavy, stavebné stroje atď. Samolepky boli najžiadanejšie. S nimi sme robili výmenný obchod. Na strednej škole to veselo pokračovalo na vyššom "leveli". So spolužiakom Ervínom sme v pašovanom časopise Bravo objavili existenciu klubov fanúšikov skupín a spevákov. Pomocou neofrankovaných známok NSR nakúpených v Pofise sme zaplatili členský poplatok. No a prišli poklady ako celý svet. Hrubé obálky s fotografiami a podpismi spevákov. S Ervínom sa nám pozdával Costa Cordalis. Super meno, super image. No a ihneď sme sa stali zakladateľmi Fun Clubu Costa Cordalisa v Československu. Prišiel veľký balík so stovkami klubových časopisov a za nimi ŠTB. Rodičia mali opletačky, balík zhabali a my sme za trest mali zákaz kontaktu so Západom. Somarina, to už bolo v nás a okolo nás. Dedovi súrodenci z Ameriky čas od času poslali zopár dolárikov. Svine červené obálku prekutrali a dedo tam už našiel papierik a bony. No a na to tu bol TUZEX pri hoteli Slovan. Súdruhovia potrebovali tvrdú menu a tiež udržať ľud na uzde. Neudržali nás. Oni sú len otrokmi mafie a my sme stále slobodní a pripravení zbúrať tie ich stranícke spolky. Pridajte sa.