"Zaoberal som sa väčšími dielami. Postavil som si domy, vysadil vinice.
Urobil som si záhrady a parky a vysadil som v nich ovocné stromy každého
druhu. Urobil som si vodne nádrže, aby som nimi zavlažoval les vzchádzajúcich
stromov. Nadobudol som si sluhov a slúžky, a z domácnosti som dostal
synov. A mal som aj hospodárske zvieratá, dobytok a stáda drobného
dobytka vo veľkom množstve, viac než všetci, ktorí boli v Jeruzaleme
predo mnou. Nahromadil som si aj striebro a zlato a majetok, aký
patrí kráľom a správnym oblastiam. Nadobudol som si spevákov a
speváčky a najväčšie potešenie ľudských synov, paniu, áno panie.
A stal som sa väčším a vzrástol som viac, než ktokoľvek predo mnou
v Jeruzaleme. A okrem toho mi zostala aj vlastná múdrosť. A čokoľvek
si zažiadali moje oči, neodoprel som im to. Nezdržiaval som svoje
srdce pred radovaním akéhokoľvek druhu, lebo moje srdce sa tešilo
zo všetkej mojej tvrdej práce, a to bol môj podiel z celej mojej
tvrdej práce. A keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré
vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a
dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom, a nebolo
ničoho výhodného pod slnkom..." - Kazateľ 2:4-11.
Tým štátnikom a najväčším intelektuálom svojej doby bol nikto iný ako sám kráľ
Šalamún. Jeho zhon za šťastím a zmyslom života spôsobom, akým ho sám opísal pod
inšpiráciou Boha skončil neúspešne. Neskoršie pochopil, v čom sa skrýva celý
zmysel ľudského života:
"Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj
jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť (zmysel života) človeka."
- Kazateľ 12:13.
