Zamyslime sa nad výstražným príkladom zradného Abšalóma. Hnaný túžbou po moci, rozhodol sa uchvátiť trón svojho otca, kráľa Dávida. Abšalóm najskôr „kradol srdcia izraelských mužov“, keď sa im zaliečal falošnými sľubmi a predstieranou náklonnosťou. Keď prišli za kráľom, objal ich a pobozkal, akoby sa o nich a o ich potreby úprimne zaujímal. (2. Sam. 15:2–6)
Abšalóm dokonca získal na svoju stranu Dávidovho dôverníka Achitofela, ktorý sa tiež stal zradcom a zúčastnil sa pokusu o prevrat. V 3. a 55. žalme Dávid opisuje, ako hlboko ho tento prejav nevernosti zasiahol. (Žalm 3:1–8; 55:12–14) Ctižiadostivý Abšalóm svojimi intrigami a otvoreným sprisahaním proti kráľovi ustanovenému Jehovom ukázal, že opovrhuje Božou zvrchovanosťou. (1. Par. 28:5)
Povstanie však bolo nakoniec zmarené a Dávid ďalej vládol ako Jehovov pomazaný. w12 15/4 2:5
