Abrahám mal už asi viac ako 70 rokov, keď s rodinou odišiel z Uru. (1. Mojž. 11:31–12:4) Potom žil asi 100 rokov v stane a v kanaánskej krajine sa sťahoval z miesta na miesto. Zomrel vo veku 175 rokov. (1. Mojž. 25:7) Abrahám sa nedožil toho, keď Jehova splnil svoj sľub a dal kanaánsku krajinu jeho potomkom. A nedožil sa ani zriadenia Božieho Kráľovstva, čiže mesta, ktoré očakával. Napriek tomu o ňom čítame, že zomrel „v peknej starobe, spokojný so svojím životom“. (1. Mojž. 25:8)
Hoci znášal toľko ťažkostí, udržal si silnú vieru a ochotne čakal na Jehovu. Vďaka čomu to dokázal? Vďaka tomu, že ho Jehova po celý život chránil a správal sa k nemu ako k svojmu priateľovi. (1. Mojž. 15:1; Iz. 41:8; Jak. 2:22) Tak ako Abrahám, aj my očakávame mesto, ktoré má skutočné základy. (Hebr. 11:10) Ale nemusíme čakať, kým bude postavené. Božie Kráľovstvo bolo zriadené v roku 1914 a odvtedy vládne v nebi. (Zjav. 12:7–10) Očakávame však, že prevezme vládu aj nad celou zemou.
PS: Priatelia Jehovu Boha dnes môžu byť tí, ktorí budú pomáhať jeho adoptovaným synom a pomazaným bratom Ježiša Krista, ktorého druhý príchod ako nebeský kráľ bude zakrátko!
