Po prvé, každý musel dať to najlepšie, čo mal. Jehova Izraelitom povedal, že akákoľvek obeť, ktorú prinesú, musí byť zdravá, aby „získali schválenie“. (3. Mojž. 22:18–20) Po druhé, každý, kto priniesol obeť, musel byť čistý. Ak bol nečistý, musel predložiť obeť za hriech alebo obeť za vinu, aby obnovil svoje postavenie pred Jehovom!
A až potom obetovať dobrovoľnú obeť. (3. Mojž. 5:5, 6, 15) To bola vážna vec. Jehova stanovil, že ak niekto nečistý zje z obete spoločenstva, ktorá patrila k dobrovoľným obetiam, bude z Božieho ľudu odrezaný. (3. Mojž. 7:20, 21) Na druhej strane ten, kto Jehovovi obetoval bezchybné zviera a mal Božie schválenie, mohol plesať a cítiť uspokojenie.






