"Teraz sa stal človek ako jeden z nás v poznaní dobrého
a zlého a aby azda teraz nevystrel ruku a nakoniec nevzal
ovocie aj zo stromu života a nejedol a nežil na neurčitý
čas..." - 1. Mojžišova 3:22.
Viditeľne to vôbec neznamená, že prvý muž aj žena získali
poznanie, že čo je pre nich dobré a čo je zlé, lebo také poznanie
už mali na základe toho, čo im Boh predtým prikázal (1.Mojžišo.2:17).
Okrem toho sa slová v 1.Mo.3:22 nemohli vzťahovať na to, že teraz zo
skúsenosti spoznali čo je zlé. Jehova Boh totiž povedal, že sa stali jemu
podobní, lenže Boh nepoznal čo je zlé z toho, že niečo zlé urobil! Ale muž
i žena viditeľne spoznali, čo je dobré a čo je zlé v tom zvláštnom zmysle
slova, že teraz si sami pre seba začali určovať, čo je pre nich dobré, čo
je pre nich zlé. Modloslužobným spôsobom dávali svoj úsudok nad Boží
a neposlušne sa stali zákonom pre samých seba namiesto toho, aby
poslúchali svojho Stvoriteľa a nebeského Otca. Ale Mojžiš to
presne vysvetlil, keď pod inšpiráciou napísal:
"Oni, oni si počínali skazonosne; nie sú jeho deťmi,
je to ich vlastná chyba. Pokrivené a prevrátené pokolenie!"
- 5. Mojžišova 32:5.
Jehova Boh dal svojim inteligentným bytostiam slobodnú vôľu, ´aby sa sami
presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa (Rím.12:2).
