Nemali by sme sa ich napríklad vypytovať, ako sa stali pomazanými. Tak sa nebudeme miešať do toho, čo sa nás netýka. (2. Tes. 3:11) Nemali by sme si myslieť, že rodičia pomazaných, ich rodinní príslušníci alebo manželskí partneri tiež patria k pomazaným. Nádej na život v nebi sa nededí ani nezískava vstupom do manželstva s pomazaným. (1. Tes. 2:12) Mali by sme sa vyhýbať aj netaktným otázkam.
Napríklad by nebolo vhodné vypytovať sa manželky pomazaného brata, ako to bude znášať, keď bude v raji žiť bez neho. Môžeme si byť istí, že Jehova v novom svete „otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16) Keď sa k pomazaným správame vhodne, chránime sa pred skrytým nebezpečenstvom — pred „falošnými bratmi“, ktorí tvrdia, že sú pomazaní. (Gal. 2:4, 5; 1. Jána 2:1)
PS: Každý pomazaný brat alebo sestra majú jedinečnú, unikátnu životnú skúsenosť, ako, kedy a za akých okolností si uvedomili svoje pozanie ako Jehovoví synovia a bratia Ježiša Krista!
https://wol.jw.org/sk/wol/pc/r38/lp-v/1102017006/34/0
