Vzkriesený Kristus začal svojich pomazaných učeníkov sýtiť cez apoštolov na Letnice roku 33 n. l. Židia a prozelyti, ktorí sa v ten deň stali pomazanými kresťanmi, v apoštoloch jasne rozpoznali Ježišov prostriedok na duchovné sýtenie. Bez váhania „sa ďalej venovali učeniu apoštolov“. Podľa istého učenca grécke sloveso, ktoré je tu preložené spojením „ďalej sa venovať“, môže znamenať „byť pevný a odhodlaný verne sa držať určitého postupu“.
Noví veriaci boli veľmi hladní po duchovnom pokrme a presne vedeli, kde ho dostanú. S neochvejnou vernosťou sa spoliehali na to, že apoštoli im vysvetlia zmysel Ježišových slov a skutkov a že práve oni vnesú viac svetla do tých častí Písma, ktoré sa týkajú Ježiša. (Sk. 2:22–36)






