"Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi nič nevedia, a nemôžu
očakávať odmenu, lebo ich pamiatka je zabudnutá. Rob všetko
zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí,
do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky, ani
poznania, ani múdrosti" - Kazateľ 9:5, 10
(Evanjelický preklad).
V knihe od Georgesa Minoisa História pekla, s. 50, sa píše:
´Ale zo všetkých gréckych filozofov najviac ovplyvnil názor na
peklo Platón´. A Nová Encyklopédia Britanika z roku 1988, 25 zv.,
s. 890 uvádza, že ´od polovice 2. storočia n.l. kresťania, ktorí boli
školení v gréckej filozofii, začali cíťiť potrebu vyjadriť svoju vieru jej
pojmami. A filozofia, ktorá im najlepšie vyhovovala, bol platonizmus.
A Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2. vydanie 1999, s. 268 uisťuje takto:
´Učenie cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a je večné. Duše tých, čo
zomierajú v stave smrteľného hriechu, idú ihneď po smrti do pekla, a
tam trpia pekelné muky, ´večný oheň´. Hlavný trest pekla spočíva vo
večnej odlúčenosti od Boha´. Lenže hebrejský ´šeol´ v horecitovanom
verši je opísaný ako ´záhrobie´, a v niektorých prekladoch preložený
ako ´peklo´. Trpia mŕtvi v šeole, aby si odpykali hriechy? Nie, lebo o
nich sa hovorí, že ´si neuvedomujú vôbec nič´. Preto napríklad Jób,
ktorý pre vážnu chorobu nesmierne trpel, prosil Boha Jehovu tak:
´Ochráň ma v pekle ( po hebrejsky v šeole)´ (Jób 14:13). Lenže
aký význam by mala jeho prosba, keby bol šeol miestom múk?
´Peklo´ v biblickom zmysle je jednoducho všeobecný hrob
ľudstva, kde sa končí akákoľvek činnosť! A apoštol
Ján píše o Bohu Jehovovi:
"Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska." - 1. Jána 4:8.
Definícia ´pekla´ ako hrob je v súlade s Písmom. Mohol by nejaký hriech,
aj keby bol veľmi veľký, podnietiť Boha lásky, aby trápil ľudí naveky?
