"Ale predpokladajme, že mi neuveria a nebudú počúvať môj hlas, alebo povedia:
´Jehova sa ti nezjavil´." - 2. Mojžišova 4:1.
Mojžiš bol ´ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu´. Preto
mu Boh dal zázračné znamenia, aby tak dokázal, že ho poslal sám Jehova, Boh Izraelitov.
Keď prišiel Ježiš Kristus, tá istá otázka autority bola vznesená, a zase tak isto, ako
v prípade Mojžiša, bola zodpovedaná bezchybne. Bol schopný poslať Jánovi Krstiteľovi
túto správu: ´Slepí opäť vidia a chromí chodia, malomocní sa očisťujú a hluchí počujú
a mŕtvi sú kriesení a chudobným sa oznamuje dobré posolstvo; a šťastný je ten, kto na
mne nenachádza dôvod na potkýnanie´ (Matúš 11:5-6). A náboženským vodcom povedal:
´Aj keby ste neverili mne, verte tým skutkom, aby ste poznali...že Otec je v
spojení so mnou (Ján 10:38). Obidvaja, Mojžiš aj Ježiš Kristus priniesli nové
systémy a obaja sa predstavili ako Boží proroci cez zázračné znamenia. Ale čo sa
týka Mohammeda a Koránu, jediné znamenie ku ktorému poukazujú je krása literárnej
správy v čase, keď neexistovalo nič v arabskom jazyku, čo by sa mohlo volať kniha.
Čo sa týka literárnej hodnoty Koránu, pre historika Carlyla, ktorý mal najväčší obdiv
pre svojho hrdinu-proroka Mohammeda (takže nemôže byť obvinený z predsudku), to bolo
neuveriteľné a nemysliteľné, žeby sa niekto mohol dívať na Korán ako knižný zázrak!
Medziiným povedal:
"Bolo to najnamáhavejšie čítanie, ktorému som sa vôbec podrobil. Únavná,
popletená miešanina, surové, zle...napísané, čo sa týka literatúry, ako
jedna z najhorších kníh."
A Gibbon, autor monumentálnej práce The Decline and Fall of the Roman Empire (Rozklad
a Pád Rímskej Ríše), ktorý bol mimochodom tvrdý kritik Kresťanstva, v jeho opise knihy
Korán, zatiaľ čo pripúšťa, že má určitú krásu, hovorí, že bol unudený ´nekonečnými a
nesúvislými recitáciami výmyslov a pompéznych inštrukcií´.
Môže niekto na základe horeuvedenej evidencii tvrdiť, že Korán je Bohom inšpirovaná
kniha len preto, že ju niektorí považujú za ´literárny zázrak´?
