Spočiatku bol šokovaný, potom smutný, začal sa báť, tak tu mrtvu kačicu skryl v lese,
ale ako to robil, všimol si, že jeho sestra to videla. Nepovedala nič, ale po večeri,
keď stará mama ju požiadala o pomoc umyť riad, usmievajúc povedala: ´Ján mi povedal,
že ti pomôže´.
Medzitým pošuškala bratovi: ´Pamätaj na kačicu´! A tak Ján pomohol v kuchyni.
Pozdejšie starý otec sa spýtal detí, či chcú ísť na rybačku, ale babička povedala,
že potrebuje Aničku na prípravu večere. A Anička zase: ´Janko mi povedal,
že on pomôže´.
A zase mu pošuškala: ´Pamätaj na kačicu´! A tak Janko pomohol babičke aj s večerou.
A Anička išla s dedkom na rybačku. Po niekoľkých dňoch to Janko už nemohol vydržať.
Prišiel k babičke a povedal jej všetko.
Bibička sa zohla, objala ho a povedala: ´Zlatíčko, ja to všetko viem. Stála som pri
okne a videla som všetko. Mám ťa veľmi rada a s radosťou ti odpustím, len som sa divila
ako dlho necháš, aby Anička z teba robila otroka!
Čokoľvek sa stalo v našej minulosti a čokoľvek sme urobili v ´tajnosti´, veci, ktoré
Diabol nám hádže do očí (klamstvo, dlhy, strach, neodpustenie, trpkosť...atď), nech je
to hocičo, pamätajme, že Boh ´stál pri okne´ a videl všetko!
Len sa divil, ako dlho necháme, aby si Diabol z nás robil otrokov. Najkrajšia vec o
Jehovovi Bohu je, že nielen vie odpustiť, ale aj dokonale zabudnúť! Koľkí z nás to
dokážu? Mojžiš písal v knihe Jóba o Jehovovi Bohu:
"Lebo jeho oči sú upreté na cesty človeka a vidí všetky jeho kroky." - Jób 34:21.






