Tieto hebrejské a grécke slová môžu vyjadrovať:
1. Vietor.
2. Činnú životnú silu v pozemských tvoroch.
3. Hnaciu silu, ktorá pramení z obrazného
srdca človeka a spôsobuje, že človek hovorí
a koná istým spôsobom.
4. Inšpirované výroky pochádzajúce z neviditeľ-
ného zdroja.
5. Duchovné osoby - anjeli.
6. Božiu činnú silu alebo svätého ducha.
Biblické texty hovoria o svätom duchu ako o niečom, čo ´naplňa´ ľudí; čím môžu byť ´pokrstení´; a čím môžu byť ´pomazaní´. Ani jeden z týchto výrazov by nebol vhodný, ak by bol svätý duch osoba.
Hovorí sa o svätom duchu aj ako o ´pomocníkovi´ ( po grécky paraklétos) a tiež, že tento pomocník bude ´učit´, ´svedčiť´, ´hovoriť´ a ´počuť´. - Ján 14:16, 17, 26; 15:26; 16:13.
Nie je nezvyčajné, že v Písmach sú veci personifikované. Napríklad o múdrosti sa hovorí, že má ´deti´ (Lukáš 7:35). O hriechu a smrti sa hovorí ako o ´kráľoch´ (Rím. 5:14, 21).
Aj keď niektoré texty hovoria, že duch ´hovorí´, iné časti objasňujú, že sa to dialo prostredníctvom anjelov alebo ľudí. V 1. Jána 5:6-8 sa hovorí, že ´svedčí´ nielen duch ale aj ´voda a krv´. Takže žiaden z výrazov nachádzajúcich sa v týchto textoch nedokazuje sám o sebe, že svätý duch je osoba.
Aby sa správne určil význam pojmu ´svätý duch´, tento musí vyhovovať všetkým biblickým textom, ktoré o ňom hovoria. Logický uzáver je, že svätý duch je Božia činná sila. Túto silu Boh necháva vychádzať zo seba a táto plní jeho vôľu.






