Lebo sme zdedili sklon k nevďačnosti. Naši prarodičia Adam a Eva žili v nádhernom raji. Jehova im dal všetko, čo potrebovali, a mohli žiť v pokojných podmienkach navždy. (1. Mojž. 1:28) Oni si však tieto požehnania necenili. Boli chamtiví a túžili mať viac. Aký bol výsledok? Prišli o všetko. (1. Mojž. 3:6, 7, 17–19) My dnes žijeme v nevďačnom svete, a tak by sme mohli ľahko stratiť zo zreteľa to, čo pre nás Jehova robí.
Na svoje priateľstvo s Jehovom by sme sa mohli začať pozerať ako na samozrejmosť. Alebo by sme si prestali vážiť to, že sme súčasťou celosvetovej rodiny bratov a sestier. Mohli by nás pohltiť veci vo svete, ktorý čoskoro zanikne. (1. Jána 2:15–17) Ak nechceme padnúť do tejto pasce, mali by sme uvažovať o požehnaniach od Jehovu a pravidelne mu ďakovať za to, že patríme k jeho ľudu. (Žalm 27:4)
